Sumarizujú škody a tŕpnu pri predpovedi počasia
Vinohradníci stále sumarizujú škody a tŕpnu pri predpovediach počasia, ktoré ešte pred niekoľkými dňami avizovali na niektorých miestach stredného a východného Slovenska prízemné mrazy. Škody sa sumarizovali už na stretnutí, ktoré organizovala 9. mája Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov na Slovensku Jarmila Kaňuchová-Pátková odhadla, že mrazy v Malokarpatskej oblasti poškodili 40 až 50 percent zberových plôch.
„Najhoršie sú na tom nitrianske, juhoslovenské a stredoslovenské vinohradnícke oblasti, kde až 60 percent plôch poznačil mráz na výmere 60 až 80 percent,“ vyhlásila po rokovaní. Priame škody za stratu hrozna zväz vinohradníkov odhaduje na 8,4 milióna eur za celé Slovensko. Škody za stratu za víno na 6,4 milióna eur a zvýšené náklady na záchranu vinohradov podľa nej ubrali pestovateľom z rozpočtu 800-tisíc eur.
Vína bude menej a zdražie
Avizované zvýšenie ceny vína pre TREND.sk potvrdili viacerí vinohradníci a vinári. Podľa obchodného riaditeľa Víno Nitra Jozefa Adamoviča sú škody na všetkých vinohradoch okolo 50 percent, vína teda bude o polovicu menej a jeho cena pôjde hore.
Najviac sú podľa neho postihnuté Malokarpatská a Južnoslovenská oblasť. „Našou výhodou je, že nemáme vinohrady len v týchto dvoch oblastiach, ale aj v nitrianskej a tam práve na takých svahoch, kde poškodenie nebolo veľké,“ dodal J. Adamovič.
Vplyv prírodnej katastrofy na rast ceny vína potvrdil aj výrobný riaditeľ Víno Matyšák Jaroslav Žák, produkciu sa však budú snažiť zachovať. Škody v ich vinohradoch odhaduje zatiaľ na 20 percent, ale upresniť ich budú vedieť až po kontrole a pokročilejšej fáze rastu.
Zdroj: SITA / AP
Nižšiu úrodu budú mať vo svojich vinohradoch po aprílových mrazoch aj Vinárske závody Topoľčianky. Podľa výrobného riaditeľa Miloša Ševčíka ich škody spôsobené mrazom korešpondujú s vyhlásením šéfky vinohradníckeho a vinárskeho zväzu. Vzniknutý deficit riešia s ďalšími pestovateľmi hrozna. „Dobrý vinár by mal mať v pivnici zásobu vína na 1,5 až dva roky,“ dodal pre TREND.sk
Matyšákovi zamrzol celý Muscat Lunel
Výrobný riaditeľ Víno Matyšák potvrdil, že po mrazoch bude niektorých odrôd nedostatok a niektoré možno nebudú vôbec. Spomenul odrodu Müller Thurgau a muškátové odrody. „Zamrzol nám celý Muscat Lunel,“ povedal.
Topoľčianski vinári pocítia dôsledky klimatickej katastrofy pri odrodách slovenských novošľachtencov, keďže tie majú málo diverzifikované na viaceré vinice s výnimkou Dunaja v Modranoch.
Obchodný riaditeľ nitrianskych vinárskych závodov o možnom nedostatku konkrétnych odrôd hovoriť nechcel, zdôraznil len že poškodenie sa týka všetkých viníc a všetkých odrôd. Nešlo totiž o skorý mráz, ktorý by poškodil iba skoré odrody, ale o mráz, ktorý je na prelome apríla a mája. Keďže v tom čase sú už odrody vo vysokom štádiu vegetácie, poškodil všetky. Najviac postihnuté sú podľa J. Adamoviča mladé výsadby a štepy, starý vinič do výšky pol metra.
Ministerka usiluje o unijné kompenzácie
Podľa hovorkyne SPPK Jany Holéciovej ústredný riaditeľ komory Jozef Artim vyzval pestovateľov, aby naďalej aktualizovali výšku strát, čím pomôžu pripraviť podklady pre ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, ktorá žiada Európsku úniu o kompenzácie pre slovenských ovocinárov.
Na bruselskom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo 17. mája ministerka potvrdila, že EÚ sa bude požiadavkami na kompenzácie zaoberať, zrejme to bude riešiť bilaterálnymi rokovaniami s každou krajinou. Takéto mrazy podľa ministerky neboli na Slovensku 65 rokov a klimatická katastrofa postihla 50 až 70 percent ovocných sadov a 50 percent vinohradov.
Ministerka Matečná monitoruje škody po mrazoch Zdroj: SITA
Obchodný riaditeľ nitrianskych vinohradníckych závodov Jozef Adamovič považuje škody spôsobené mrazom za prírodnú katastrofu, keďže postihnutá je veľmi veľká časť vinohradov na území Slovenska. „Kompenzácie, o ktoré sa snaží ministerka pôdohospodárstva, považujem za úplnú nutnosť,“ dodal pre TREND.sk. Vo vinárskom biznise pôsobí 14 rokov a podobnú katastrofu si nepamätá.
Zmeny v poistení
Podľa informácií zverejnených na stránke SPPK aprílové mrazy nanovo otvorili otázku zriadenia rizikového/garančného fondu. Komora je podľa hovorkyne J. Holéciovej za vytvorenie fondu za účasti poisťovní, poľnohospodárov a štátu. Z vyzbieraných peňazí by sa preplácali škody po udalostiach, ktoré komerčné poisťovne nepoisťujú - teda nepoistiteľné, alebo ťažko poistiteľné riziká.
Podobné fondy fungujú aj v okolitých krajinách. SPPK je za to, aby sa Slovensko inšpirovalo českým Garančným fondom, do ktorého prispieva štát a poľnohospodár približne rovnakým dielom. Z tohto fondu sa hradia škody, ktoré vzniknú v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Fond poskytuje peniaze napríklad na kompenzáciu škôd po suchu, nadmerných zrážkach, ale len tým firmám, ktoré sú poistené v komerčných poisťovniach.
