Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) priznala, že sama je v prípade nominácie Radoslava Procházku na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ rozpoltená. Ako uviedla po rozhodnutí vlády, jeho nomináciu by pred dvoma rokmi nikto nespochybňoval. To podľa nej hovorí o jeho erudícii. Politická kariéra niekedy komplikuje ďalší odborný a kariérny rast, dodala.

O tom, či sa Procházka stane eurosudcom, rozhodnú teraz v Luxemburgu. Podľa Žitňanskej v každom prípade „dostaneme teraz odpoveď a budeme mať jasné hranice, čo je prijateľné a čo nie podľa inštitúcie, ktorá nie je zaťažená slovenskými pomermi“.

Slovensku už v Luxemburgu odmietli kandidátku Máriu Patakyovú pre neznalosť francúzštiny - pracovného jazyka súdu, v júni zas kandidát Ján Mazák nezískal dostatok hlasov členov Súdnej rady.

Ako po rokovaní vlády informoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, jeho rezort bezodkladne notifikuje túto nomináciu a následne v Luxemburgu určia, kedy bude Procházkove vypočutie. Očakáva, že by to malo byť do konca roka.

Impresívny životopis

M. Lajčák Procházkov morálny profil hodnotiť nechcel. Životopis má ale podľa neho impresívny. Jazykovo je zdatný, má množstvo publikácií, je jeden z najlepších kandidátov z tohto hľadiska, akých Slovensko mohlo navrhnúť, zdôraznil. „Každý by mal robiť to, čomu rozumie. Ja sa spolieham na to, že Súdna rada SR, ktorá predložila tento návrh, je tým najpovolanejším orgánom, ktorý by mal posudzovať takéto kvality,“ zdôraznil.

Minister vnútra Robert Kaliňák je presvedčený, že Radoslav Procházka je vhodným kandidátom. „Myslím si, že má dobrý morálny profil. Ja si myslím, že nemôžete úplne vždy spájať politiku s odbornou činnosťou. V politike ste často konfrontovaný s názormi, ktoré majú dva druhy odpovedí a novinári si väčšinou vyberú tú, o ktorej chcú hovoriť, že nie je úplne pravdivá,“ odpovedal na otázku o morálnom profile R. Procházku.

R. Kaliňák si takisto myslí, že bývalý šéf strany Sieť a bývalý koaličný partner má takisto väčšiu perspektívu ako Ján Mazák, ktorý mal o túto funkciu v minulosti.

Návrat na začiatok kariéry

Radoslav Procházka pri prezentácii na súdnej rade zdôraznil, že sa chce vrátiť oblúkom k tomu, čo bolo na začiatku jeho kariéry. Verí, že cez meandrovitú cestu sa dostane na miesto svojho určenia. Odmietol, že bezprostredným spúšťačom jeho záujmu o pozíciu dodatočného sudcu boli politické udalosti.

Mandát sudcu Všeobecného súdu EÚ a mandát poslanca Národnej rady SR sú nezlučiteľné a tak v prípade, že by R. Procházka prešiel aj ďalším výberom, opustí slovenský parlament. Odmietol, že post sudcu v Luxemburgu je pre neho akousi trafikou na základe politickej dohody. „Mohlo by sa to považovať za trafiku, ak by tam nebolo zázemie pre túto ambíciu. Moju odbornú pripravenosť ale nikto nespochybňuje,“ zdôraznil.

Radoslav Procházka v súčasnosti pôsobí ako poslanec Národnej rady SR a vedúci katedry Teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. V minulosti pôsobil aj ako vedúci Ústavu medzinárodného a európskeho práva na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, bol zástupca SR pred súdmi EÚ v rokoch 2004 - 2006 a právnym poradcom Delegácie Európskej komisie (2002 - 2004). Zastával aj funkciu poradcu Ústavného súdu SR (2001 - 2002), robil tiež pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnú helsinskú federáciu.

Slovensko je posledná krajina, ktorá ešte neobsadila post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Tieto miesta vznikli v rámci reformy a rozširovania súdu a počítalo sa s tým, že noví sudcovia budú zaradení do senátov a pracovať začnú od septembra.