Na prvé čítanie znie správa Štatistického úradu celkom desivo: „Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v 1. až 3. štvrťroku 2017 zisk v hodnote 8 874,7 milióna eur, v tom nefinančné korporácie 7 540,6 milióna eur a finančné korporácie 1 334,1 milióna eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2016 klesol celkový objem zisku o 9,7 percenta.“
Ziskovosť súkromného sektora v tomto roku teda poklesla v porovnaní s vlaňajškom o takmer desatinu. Dobrou správou je, že profitabilita ani po poklese nedosahuje kriticky nízke hodnoty: znižuje sa z niekoľkoročného maxima na prelome rokov 2015 a 2016, kedy dosahovala až bezmála 12 percent HDP (viď graf nižšie).
Aj v súčasnosti je tak stále vyššia ako počas druhej vlny recesie v eurozóne v roku 2013, nehovoriac o hospodárskom prepade v roku 2009. Vtedy zisky nefinančných spoločností netvorili ani sedem percent HDP. Negatívny trend však v poslednom čase badať v takmer všetkých odvetviach nefinančných spoločností ako aj vo všetkých troch typoch finančných firiem, ktoré sledujú štatistici.
Z dlhodobejšieho pohľadu sú v poriadku Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočet TREND
Dôvodom klesajúcej ziskovosti v tomto roku je rýchlejší rast nákladov ako výnosov. Jednou z rýchlo rastúcich položiek pre firmy sú mzdové náklady. Priemerná mzda sa napríklad zvyšuje rýchlejšie ako produktivita práce už štvrtý rok. Rýchlo rastie aj minimálna mzda stanovovaná vládou.
Priemerná mzda sa v treťom štvrťroku tohto roka podľa štatistikov zvýšila na 935 eur, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako päť percent. Najvyšší od roku 2008. A to ešte číslo nie je očistené o negatívny vplyv novo zamestnaných ľudí, ktorých platy ťahajú celkový priemer nadol.
Pre porovnanie: produktivita práce meraná ako HDP prepočítaný na jedného pracovníka v ekonomike stúpla len polovičným tempom, teda o 2,6 percenta.
Zo štatistík za prvý polrok tiež vidno, že rastie počet stratových spoločností a klesá počet nestratových (so ziskom nula a viac).
Na znižovanie ziskovosti finančných inštitúcií vplývajú najmä nízke úrokové sadzby, ktoré bankám ukrajujú z úrokových výnosov. Tie si banky, poisťovne, penzijné fondy či iní finanční sprostredkovatelia snažia vynahradiť najmä vyššími poplatkami.
Klesajúca ziskovosť v ekonomike negatívne ovplyvňuje plnenie štátneho rozpočtu, v príjmoch z firemnej dane, ktoré sa znižujú už druhý rok po sebe. V roku 2017 by mali byť podľa septembrových prognóz Inštitútu finančnej politiky o 250 miliónov nižšie ako v roku 2015. Kvôli revízii odhadu príjmov z firemnej dane bol napríklad smerom nadol revidovaný aj vlaňajší deficit verejných financií (celkovo z 1,7 na 2,2 percenta HDP).
