Produkcia nových úverov na bývanie na prelome rokov sa podľa Národnej banky Slovenska (NBS) citeľne spomalila. Už jesenné mesiace priniesli isté oslabenie aktivity, ktoré nasledovalo po rýchlom raste v roku 2021, a najmä výraznej vlne na jar 2022. Produkcia nových dlhov sa dlho držala mierne nad priemerom rokov 2019 až 2020. V decembri a predovšetkým v januári sa však ďalej znížila, a to podľa národnej banky výrazne.
Medziročný rast hypoték sa v nasledujúcom období podľa NBS výrazne zmierni. Medziročné tempo rastu hypoték sa v januári ešte stále nachádzalo na dvojcifernej úrovni. Je to však podľa centrálnej banky dôsledok silnej jarnej vlny, nie aktuálnej situácie na trhu.
„Ak sa aktuálne znížený záujem o hypotéky potvrdí aj v nasledujúcich mesiacoch, dvojciferný rast bude už čoskoro minulosťou. Inými slovami, ak sa aktuálne trendy zachovajú, ku koncu roka 2023 môžeme očakávať tempo rastu pod 4 percentá,“ myslí si banka.
Prudký nárast úrokových sadzieb
Za spomalením na trhu úverov na bývanie je predovšetkým nižší záujem o úvery v dôsledku prudkého nárastu úrokových sadzieb. Strmý rast úrokových sadzieb spôsobil značné zvýšenie splátok. Hypotéka poskytnutá na konci roka mala splátku takmer o polovicu vyššiu ako rovnaká hypotéka poskytnutá začiatkom roka. Na splátky tak museli dlžníci vynaložiť až o 8 percent viac zo svojich príjmov. Preplatenie hypotéky vzrástlo až 4,5-násobne. To mnohých podľa NBS odradilo od záujmu o hypotéku.
Pribrzdenie nasleduje po období prudkého rastu v roku 2021 a najmä v prvej polovici roka 2022. Vtedy sa riziká kumulovali zvýšeným tempom. Počas druhého polroka 2022 nielenže podľa NBS klesol podiel dlhu domácností na ich disponibilnom príjme, a to prvýkrát v histórii Slovenka, ale poklesla aj zadlženosť individuálnych domácností.
Novoposkytované úvery sú rizikovejšie
Na druhej strane, novoposkytované úvery sú rizikovejšie. Stále väčší podiel nových hypoték má ukazovateľ schopnosti spláca, tzv. DSTI, blízko regulatórneho limitu a prevažne v kombinácii s 30-ročnou splatnosťou. I keď rast tohto podielu sa vo štvrtom štvrťroku čiastočne zmiernil. „Pri vysokej zaťaženosti splátkami sa však zvyšuje riziko ťažkostí so splácaním úveru. Úvery s vysokým DSTI navyše vo väčšej miere čerpajú klienti s nižším príjmom a vzdelaním. Okrem toho klienti s DSTI na hrane limitu si častejšie fixujú úrokovú sadzbu iba na jeden rok, keďže sadzby pri tejto fixácii sú najnižšie, preto sú spojené aj s najnižšími splátkami,“ uvádza NBS.
Riziko však môže podľa banky rásť aj pri úveroch poskytnutých v minulosti, keďže rast ostatných výdavkov dostal mnohé domácnosti do ťažšej finančnej situácie. Priemerná reálna mzda klesla prvýkrát po desiatich rokoch a najvýraznejšie minimálne od roku 1998. Podiel tých domácností, ktoré sú schopné pokryť svoje výdavky existujúcimi príjmami, klesá. Očakávania tvorby úspor sú podľa NBS najnižšie za uplynulú dekádu.
Splácanie môže byť podľa národnej banky náročnejšie aj v dôsledku zvýšenia splátok v čase refixácie úrokovej sadzby. Týka sa to najmä rokov 2024 a 2025, pričom v každom z týchto rokov by sa mala refixovať úroková sadzba pri približne 20 % úverov. „Zatiaľ však nemožno hovoriť o bezprostredných problémoch so splácaním úverov. Naopak, podiel zlyhaných úverov zostáva na historickom minime,“ dodala centrálna banka.
Ďalšie dôležité správy
