Lídri EÚ sú odhodlaní vyslať občanom svojich krajín signál, že sme v tom túto zimu všetci spolu. Vlády sa snažia navrhnúť národné plány šetrenia energie, no každý z nás má podľa nich priložiť ruku k dielu.
Plynové rezervy bloku sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 71 percent, čo je o deväť percent menej, než bolo pôvodne v pláne. Krajiny EÚ sa v marci zaviazali znížiť svoj dopyt po plyne o 15 percent.
Nie v každej krajine je však situácia taká vážna, keďže závislosť od ruského plynu sa naprieč blokom líši. Politico prinieslo zoznam šiestich krajín, v ktorom opisuje ich plány v oblasti šetrenia energie a ich politický a ekonomický vplyv.
Francúzsko
Francúzsko ohlásilo svoje plán „energetickej triezvosti“ v polovici júla. Väčšina opatrení je ešte iba v štádiu návrhov, vláda ich chce odprezentovať až niekedy koncom septembra. Cieľom je prikázať obchodom, aby nenechávali dvere otvorené v prípade, že majú zapnutú klímu či kúrenie. Vláda chce takisto vo všetkých mestách zakázať osvetlenie reklám od jednej do šiestej rána.
Vďaka novému plánu by sa krajine malo podariť do roka 2024 znížiť spotrebu energie o 10 percent v porovnaní s rokom 2019.
Predstaviteľ krajnej ľavice Henrik Davi návrh skritizoval, podľa neho ním vláda pristúpila len k „malým krokom“. Vyzval takisto k hlbšej transformácii spotrebiteľských návykov. Predstaviteľ krajnej pravice Sébastien Chenu zas návrh nazval „symbolickým“ krokom. Podľa neho by mal francúzsky prezident Emmanuel Macron ísť príkladom a vypnúť svetlá na Elyzejskom paláci.
Španielsko
Španielsko zaujalo oveľa radikálnejší postoj než ostatné krajiny EÚ. Tamojšia vláda tento týždeň vydala vyhlášku, podľa ktorej musia mať podniky v lete klímu nastavenú na nie menej ako 27 stupňov Celzia a túto zimu udržiavať kúrenie na úrovni 19 stupňov Celzia. Vláda obchodom takisto odporučila, aby od desiatej večer vypínali osvetlenie svojich výkladov.
Takáto zmena správania dokáže z krátkodobého hľadiska znížiť dopyt po rope a plyne o päť percent, no pomôže krajine splniť jej cieľ znížiť do marca spotrebu o sedem percent.
Časť opozície tento návrh neteší, pretože podľa nej ide o obmedzovanie osobnej slobody. Isabel Diazová Ayusová prisľúbila, že zákon sa nebude vzťahovať na Madrid, keďže by spôsoboval neistotu a odstrašil turistov.
Nemecko
Aj keď táto krajina patrí ku krajinám, ktoré najviac lobujú za šetrenie energie, Berlínu sa ešte nepodarilo prísť so záväzným plánom znižovania spotreby. Koncom júla vláda vydala súbor odporúčaní, pričom má v pláne urobiť niektoré z nich právne záväznými. Berlín vyzval, aby ľudia prestali vo verejných budovách či kancelárskych priestoroch vykurovať „miestnosti, v ktorých sa ľudia až tak veľmi nezdržiavajú“, t. j. chodby či veľké haly.
Keďže v krajine chýbajú záväzné pravidlá, niekoľko nemeckých miest sa rozhodlo prijať svoje vlastné opatrenia. Patrí k nim napríklad zredukovanie pouličného osvetlenia a či zavedenie teplotným limitov v niektorých verejných budovách.
Vo svetle nového španielskeho plánu vyzvali nemecké mimovládne organizácie Berlín, aby prišiel so záväznými opatreniami. Vicekancelár Robert Habeck už v júni pripustil, že ak bude úroveň plynových zásob príliš nízka, tak nové právne predpisy budú možno potrebné. Ostatných členov vlády si však zatiaľ na svoju stranu nezískal.
Taliansko
Taliansko zatiaľ neprišlo so žiadnym plánom, aj keď je jednou z krajín, ktorá je od ruského plynu najviac závislá. Minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani sa minulý týždeň vyjadril, že krajina nezavedie žiadne „drakonické“ opatrenia, aby znížila dopyt po plyne.
Krajina by ho však do marca chcela znížiť o sedem percent. Dosiahnuť to chce zvýšením výroby elektriny z uhlia. Cingolani trvá na tom, že do februára bude Taliansko „v pohode“, aj keby sa Moskva rozhodla úplne odstaviť dodávky plynu, keďže Rímu sa nedávno podarilo uzavrieť nové dohody o plyne.
Nie všetci predstavitelia vlády však situáciu vidia rovnako ružovo. Krajinu v septembri čakajú voľby, takže je dosť pravdepodobné, že problém bude musieť riešiť až nová administratíva.
Poľsko
Ani táto krajina ešte neprišla so žiadnym národným plánom. Zásoby ruského plynu sú v krajine už na nule, no politická debata sa v Poľsku sústredí najmä na hroziaci nedostatok uhlia. Keby k nemu došlo, tak niektoré poľské domácnosti nebudú mať túto zimu čím kúriť. Premiér Mateusz Morawiecki vyzval v júli občanov, aby si zateplili domovy, pretože krajinu čakajú v oblasti vykurovania „náročné časy“.
Opozícia vládu vysmiala za to, že Poliakom ponúkla rady namiesto riešenia. Podľa vlády sa teda o seba Poliaci majú „postarať sami“, zhrnula plán vlády podpredsedníčka Sejmu Malgorzata Kidawová-Bloňská.
Česko
Ani naši susedia ešte neprišli so žiadnym plánom. České ministerstvo priemyslu a obchodu minulý mesiac vydalo akýsi „návod“ ako dosiahnuť zníženie spotreby energie. Ponúka v ňom rôzne tipy či bezplatné konzultácie. Experti z oblasti energetiky poradia s výberom úsporného osvetlenia, so správnym spôsobom vykurovania, s plánovaním rekonštrukcie či veľkými projektami energeticky úsporných stavieb. V štádiu prípravy sú údajne aj zmeny nariadení.
Česko je od ruského plynu takmer úplne závislé, väčšina ho ide do priemyslu a približne jednu štvrtinu spotrebovávajú domácnosti. Priemerná spotreba plynu na osobu je v Česku o 20 percent vyššia než je priemer v EÚ. Zníženie dopytu by preto mohlo mať výrazný vplyv.
Keďže je plán šetrenia energie ešte iba v plienkach, o nejakých politických reakciách je ešte priskoro hovoriť. Odborníci však už stihli vyzvať k ďalším krokom.
Ďalšie dôležité správy
