Ženy majú na Slovensku zhruba o pätinu nižšie dôchodky ako muži. Súvisí to s tým, že počas života zarábajú menej ako muži. Nižšie dôchodky však znamenajú vyššie riziko chudoby v starobe najmä pre ženy, ktoré žijú samy. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 percenta žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 percenta.
„Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo, vo verejnom živote, v práci a zárobkoch, a následne aj v priznaných dôchodkoch, sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži. KOZ pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripomína, že neexistuje priestor na takéto prejavy a prehlbovanie rozdielností. Vyzývame na prelomenie bariér, spochybnenie stereotypov, na spravodlivé zaobchádzanie a vytvorenie prostredia, kde sú všetky ženy cenené a rešpektované,“ uvádza Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ).
Platovú nerovnosť v odmeňovaní živia predsudky
Muži zarábajú o 10,2 percenta viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 percenta nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 81,2 percenta mzdy mužov. „Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patrí okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia, aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy - matky a opatrovateľky, zo strany spoločnosti. Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien. „V kontexte starnúcej populácie, nedostatočne pripravenej infraštruktúry, nedostatočného množstva profesionálnych kapacít pre opatrovanie nesebestačných seniorov, chýbajúcich kapacít jaslí a škôlok, bude význam žien takzvanej sendvičovej generácie narastať,“ dopĺňa Uhlerová. Ako ďalej pokračuje, na Slovensku je až 68 percent domáckej práce vykonávanej ženami. Žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domáckej práci 38 hodín týždenne.
Zamestnávatelia nevychádzajú ženám v ústrety
Zamestnávatelia nemajú podľa KOZ veľký záujem vychádzať ženám v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, najmä z dôvodov daňovo-odvodového zaťaženia a celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce. „Rovnakou prekážkou na väčšie zapojenie žien na trhu práce je problematika tzv. dlhých pracovných hodín mužov, ktoré de facto bránia mužom dostatočne sa podieľať na domácich prácach a starostlivosti o deti. Možné riešenie vidíme napríklad aj v skracovaní pracovného času,“ uviedla prezidentka KOZ.
Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti možno nájsť aj v existujúcich legislatívnych opatreniach, napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce, či v tzv. antidiskriminačnom zákone. Viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc.
Ďalšie dôležité správy
