Okrem zdravia a radosti poprial Zeman svojim spoluobčanom tiež tzv. bolesť z myslenia, informoval na svojej webstránke portál Novinky.cz. „Chcel by som vám zaželať bolesť. Ale viete, akú bolesť? Takú bolesť, o ktorej hovoril Tomáš Masaryk, keď povedal, že myslenie bolí,“ povedal vo svojom štvrťhodinovom vystúpení.
Veľkú časť svojho prejavu následne venoval Zeman kritikom klimatických zmien, pričom dal najavo pochybnosti, že by za tieto zmeny nutne mohli ľudia. „Z diskusií o klimatických zmenách sa stáva nové náboženstvo, a dovoľte mi preto, aby som bol kacírom. Už milióny rokov sa na tejto planéte striedajú teplé a studené obdobia. A nie som si istý, či základom otepľovania je práve ľudská činnosť, a nie napríklad pohyby zemskej osi,“ povedal.
Zeman spomenul aj osud Grónska, ktoré bolo zelené, než prišla malá doba ľadová. Boj proti klimatickým zmenám má podľa Zemana aj veľmi prízemné dôsledky. „Hovorím o podpore obnoviteľných zdrojov. ČR vynakladá na obnoviteľné zdroje, najmä solárne a veternú energetiku, desiatky miliárd korún ročne. Tieto zdroje sú dotované v prospech solárnych barónov. V skutočnosti ale produkcia solárnych elektrární predstavuje iba tri percentá,“ povedal Zeman.
Uviedol tiež, že obnoviteľné zdroje sú nestabilné a varoval pred tým, aby sa v Európe, ktorá prispieva k celosvetovému znečisteniu emisiami deviatimi percentami, nezačalo rozhodovať len na základe tzv. zelených kritérií, pretože potom by výrobcovia odišli inam a „z Európy by sa stal ekologický skanzen s nižšou životnou úrovňou“.
Zeman o ČR vo svojom posolstve hovoril ako o „úspešnej krajine, ktorá má najnižšiu nezamestnanosť v EÚ“ a má aj „relatívne nízke zadlženie“, pričom a tento „dlh stále klesá“ a, naopak, v krajine rastie priemerná mzda i starobné dôchodky.
Problémy svojej vlasti následne Zeman zhrnul do jedného slova „pomalosť“. „Pomalosť súdnych konaní, pomalosť stavebných konaní, pomalosť výstavby dopravnej infraštruktúry,“ dodal.
