Elektrina je energia budúcnosti. Elektrovozidlá, tepelné čerpadlá či dátové centrá ťahajú dopyt po elektrickej energii k novým rekordom. Odhaduje sa, že dopyt po elektrine vzrastie do roku 2030 šesťnásobne rýchlejšie ako celkový dopyt po energiách.
Má to však háčik – dopyt po elektrickej energii je tak veľký, že ho musia v čoraz väčšej miere zabezpečovať fosílne palivá. V ideálnom svete by zvýšený dopyt mali vypĺňať obnoviteľné zdroje. V praxi ich však do veľkej miery nahrádza spaľovanie uhlia a zemného plynu.
Čínske zelenanie nestačí
Ukážkovým príkladom je najväčší svetový producent elektrickej energie – Čína, ktorá vyrába 30 percent svetovej elektriny. Je to dvakrát toľko ako Spojené štáty a viac ako trikrát viac ako Európska únia. Problémom je, že najmenej 60 percent paliva na výrobu elektriny v krajine tvorí uhlie.
To by sa však malo zmeniť. Čína chce byť uhlíkovo neutrálna do roku 2060. K tomu je však dlhá a náročná cesta. V investíciách do obnoviteľných zdrojov hrá síce svetový prím, keď v minulom roku jej nová kapacita predstavovala až takmer 60 percent globálnej kapacity. Ani toto číslo však nestačí.
Medzi rokmi 2019 a 2024 krajina zvýšila svoju spotrebu elektriny o 37 percent, z 7 500 terawatthodín na viac ako 10 000 TWh, ukazujú dáta spoločnosti Ember. Dopyt po elektrine v Číne tak vzrástol o takmer 3-tisíc TWh.
Napriek tomu, že kapacita obnoviteľných zdrojov v krajine v rovnakom čase narástla o viac ako 67 percent, nedokázala tento rozdiel pokryť. Produkcia obnoviteľnej energie, vrátane vodných a jadrových elektrární, je stále len 2 800 TWh. Tento výpadok tak muselo zastúpiť uhlie.
Spotreba uhlia na výrobu elektriny v Číne, aj keď percentuálne klesla pod 60 percent, dosiahla nový historický rekord 4 400 TWh. Od roku 2019 sa zvýšila o viac ako pätinu. Dobrou správou je len to, že produkcia z obnoviteľných zdrojov rastie trikrát rýchlejšie ako produkcia z fosílnych palív.
Amerika sa ani nesnaží
Kapacita čínskych obnoviteľných zdrojov už presiahla kapacitu fosílnych zdrojov. Na rozdiel od nich sa však využíva iba na niekoľko desiatok percent – slnko nesvieti stále a vietor stále nefúka, na rozdiel od uhoľnej elektrárne, ktorá môže produkovať bez prestávky. Preto bude musieť ich kapacita narásť ešte omnoho výraznejšie, ak má presiahnuť fosílie aj v reálnej výrobe elektriny.
Na rozdiel od Číny však Spojené štáty výraznejšie nezvyšujú vlastnú zelenú kapacitu. O nových jadrových zdrojoch sa iba začína hovoriť a ostatné zelené projekty napredujú pomaly. Kapacita amerických obnoviteľných zdrojov ostáva o tretinu nižšia ako ich fosílna kapacita.
Kým druhá najväčšia ekonomika sveta je závislá od uhlia, najväčšia ekonomika by nemohla fungovať bez zemného plynu. Jeho produkcia je pri ťažbe ropy vysoká a cena dlhodobo nízka. Tak nízka, že v letných mesiacoch dopyt po zemnom plyne v Spojených štátoch vzrástol na úrovne, že podiel spotreby fosílnych palív v krajine prekonal aj Čínu. Od júna do septembra americké elektrárne stáli za výrobou 62 percent elektrickej energie z uhlia, ropy a zemného plynu, v porovnaní so 60 percentami v Číne.
Uhlie má však v americkom produkčnom mixe iba 17-percentný podiel. Kľúčom k výrobe elektrickej energie je zemný plyn, ktorý stojí za 42 percentami elektriny. Vietor a slnko sa podieľajú na jej produkcii menej ako 15 percentami.
Svet chce viac uhlia
Zemný plyn neznečisťuje atmosféru tak výrazne ako uhlie. Čo sa týka emisií CO2, spaľovaním uhlia vzniká dvakrát toľko emisií oxidu uhličitého. Tieto hodnoty však pravdepodobne výrazne podhodnocujú vplyv metánu, ktorý uniká pri ťažbe zemného plynu. Podľa štatistík sa ale Spojeným štátom podarilo znížiť emisie CO2 z dôvodu nahradenia uhlia zemným plynom.
V prípade globálnej ekonomiky je pohľad na emisie CO2 omnoho pesimistickejší. Ostatné rozvíjajúce sa veľké krajiny ako India, Filipíny alebo Indonézia používajú uhlie ako primárny zdroj pri výrobe elektriny, ktorý stojí za viac ako 75 percentami jej produkcie.
To je dôvod, prečo Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) ďalej zvýšila odhadovanú spotrebu uhlia. Avizovaný uhoľný vrchol sa tak nekoná a v roku 2030 má byť spotreba uhlia stále vyššia ako v roku 2010. Dôvod je ten istý ako v USA a Číne – dopyt po elektrickej energii rastie tak výrazne, že až dve tretiny z neho pokrývajú fosílne palivá, tvrdí IEA.
Zelený prechod je tak omnoho špinavší, ako sa dúfalo. Nie je to len otázka najbližších rokov, ale možno aj dekád. Odborník na energetiku Javier Blas tvrdí, že svet nemôže povedať, že je na správnej ceste k zeleným cieľom, pokiaľ spotreba uhlia neklesne výraznejšie – minimálne na úroveň roka 2000. To sa podľa neho sotva stane pred rokom 2050.
Politici by tak mali prestať predstierať, že investíciami do obnoviteľných zdrojov sa vyhráva vojna s fosíliami. Opak je pravdou. Najhoršie z celej situácie môže vyjsť Európska únia, ktorá prílišnou zelenou reguláciou nezíska prakticky nič – jej vplyv na globálne prostredie bude nízky, no na európsky priemysel až príliš vysoký.
Európska zelená politika by sa mala stať omnoho pragmatickejšou. Miesto marginálneho zníženia emisií doma by mohla pomôcť podporiť radikálne zníženie emisií v rozvíjajúcich sa krajinách. A napríklad prestať zavádzať clá na čínske zelené produkty, ako sú elektrovozidlá. Obchodná vojna s najväčším producentom zelených technológií je v priamom rozpore s cieľmi zelenej politiky.
