Americké a britské spravodajské služby varujú, že existujú „vážne obavy“, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické alebo biologické zbrane, píše Sky News. Západní lídri obviňujú ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho ozbrojené sily, že plánujú tzv. operáciu pod falošnou vlajkou, založenú na lživom tvrdení, že Ukrajina takéto zbrane vlastní. Rusku by tak malo zámienku požiť proti nej vlastný chemický arzenál.
Britský premiér Boris Johnson si myslí, že Rusi siahnu po rovnakej stratégii akú pri útokoch chemickými zbraňami použil počas sýrskej občianskej vojny Moskvou podporovaný režim prezidenta Bašára Asada.
Prečo si západ myslí, že Rusko použije na Ukrajine chemické zbrane?
Napriek tomu, že Rusko podpísalo Dohovor o chemických zbraniach z roku 1997, ktorý zakazuje ich vývoj, výrobu, hromadenie a použitie, o Rusku sa vie, že ich používa.
Pentagón a britské vojenská rozviedka opakovane varovali, že Kremeľ zámerne šíri lži o tom, že Ukrajina a jej západní spojenci disponujú chemickými a biologickými zbraňami. Tvrdia, že Putin to chce využiť ako ospravedlnenie použitia takýchto zbraní proti Ukrajincom. Rusko s týmito obvineniami začalo minulý rok – pred inváziou na Ukrajinu. Ruský minister obrany Sergej Šojgu 21. decembra vyhlásil, že v Ruskom okupovanom Donbase na východe Ukrajiny je dislokovaných 120 amerických žoldnierov, ktorí disponujú „kontajnermi s chemikáliami, aby sa dopúšťali provokácií“.
Lži sa množili
Týždeň po začiatku konfliktu, 3. marca, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že predstavitelia amerických tajných služieb sa obávajú, že v priebehu bojov na Ukrajine by mohlo dôjsť k poškodeniu tamojších skladov a tovární na chemické a biologické zbrane. Pritom Spojené štáty nijaké chemické alebo biologické zariadenia nemajú. Pomáhajú len Ukrajine zaistiť bezpečnosť jej nevojenských biologických laboratórií.
Hovorkyňa Lavrovovho ministerstva Marija Zacharovová 9. marca vyhlásila, že ruské ministerstvo zahraničných vecí odhalilo na Ukrajine programy na vývoj biologických zbraní s laboratóriami v Kyjeve, Charkove a Odese. Vedci v nich mali skúmať, ako by sa dali využiť netopiere a vtáky na šírenie patogénov, ako je antrax, mor či cholera.
„Na Ukrajine sú laboratóriá, ktoré tam boli ešte pred začiatkom studenej vojny, ale ide registrované laboratóriá“, kde sa nerobí nič nekalé,“ povedal pre Sky News Brett Edwards, expert na chemické zbrane z Univerzity v Bathe.
Spojené štáty označili tvrdenia ruského ministerstva za „absurdnú propagandu“, pre ktorú neexistujú dôkazy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij vo svojom najnovšom príhovore povedal, že Ukrajina žiadne chemické zbrane nevlastní. „Nijaké chemické zbrane alebo iné zbrane hromadného ničenia sa v našej krajine nikdy nevyvíjali. To vie celý svet,“ uviedol Zelenskyj.
Kedy v minulosti Rusko chemické zbrane použilo?
Počas druhej Čečenskej vojny v októbri 2002 použili ruské jednotky plyn obsahujúci opioid karfentanil po tom, čo čečenskí vzbúrenci obsadili moskovské divadlo Dubrovka a jeho návštevníkov zadržiavali ako rukojemníkov. Látka, ktorá je desaťtisíckrát účinnejšia ako ópium, zabila 120 rukojemníkov.
O dva roky nato bol látkou TCDD otrávený ukrajinský prozápadný prezident Viktor Juščenko. Juščenko ktorý v prezidentských voľbách porazil Putinovho favorita Viktora Janukovyča, tvrdí, že za útokom stálo Rusko.
K najrozsiahlejšiemu použitiu ruských chemických zbraní došlo počas občianskej vojny v Sýrii, v ktorej Rusko podporovalo tamojšieho diktátora Bašára Asada. Z viacerých štúdií vyplýva, že v Sýrii bolo spáchaných 85 útokov chemickými látkami, pričom Asad po každom z nich tvrdil, že teroristické organizácie Islamský štát alebo al-Káida mali chemické zbrane ako prvé. Rovnakú stratégiu teraz zvolilo Rusko na Ukrajine.
K najhoršiemu útoku došlo v roku 2013 na damaskom predmestí Ghúta, kde na následky otravy nervovoparalytickou látkou sarín zomrelo najmenej 1 700 ľudí.
V novembri 2006 otrávili ruskí agenti v Londýnskom hoteli Alexandra Litvinenka, bývalého agenta KGB, ktorý vstúpil do britských služieb. Pri jeho otrave použili vrahovia polónium 210, ktoré mu počas stretnutia pridali do čaju. Litvinenko zomrel o tri týždne na akútny radiačný syndróm.
V marci 2018 došlo v anglickom meste Salisbury k otrave dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije. Pri útoku, za ktorým stáli ruské tajné služby, bola použitá nervovoparalytická látka novičok. Obaja otravu prežili. V neďalekom meste Amesbury však otrave novičokom podľahla žena, ktorá sa s látkou dostala do kontaktu náhodou.
V auguste 2020 sa obeťou útoku novičkom stal aj ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj. Aj ten po intenzívnej terapii v Belíne otravu prežil. Prítomnosť nervovoparalytickej látky v jeho tele však nezávisle na sebe potvrdilo päť laboratórií.