„Pripravili sme zákon, ktorý zavádza ďalšie povinnosti pre každú slovenskú firmu, na pôde ktorej bude pracovať nejaký cudzinec,“ zdôraznil v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Ľudia zo zahraničia sú totiž v súčasnosti často ochotní nastúpiť do práce aj za minimálnu mzdu a platiť si z nej všetky životné náklady. Po novom bude musieť zamestnávateľ okrem mzdy zabezpečiť takémuto pracovníkovi napríklad aj bývanie.

Aby cudzinec nebol tak výhodný

„Predražíme tých cudzincov. Všetky opatrenia smerujú k tomu, aby pracujúci cudzinec na Slovensku bol drahší, aby ho nebolo výhodnejšie zamestnávať len z dôvodu nižších nákladov,“ vysvetlil B. Ondruš.

Podľa opozičného poslanca Milana Krajniaka (Sme rodina) však vláda zanedbala problém cudzincov na slovenskom pracovnom trhu a ich nárast za posledné roky označil za obrovský. „Vláda sa nechala mylne učičíkať plačom veľkých zamestnávateľov, že je tu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo je lož. Na Slovensku je v skutočnosti dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, len bohužiaľ kvôli platovým pomerom musí robiť v zahraničí,“ tvrdí Krajniak.

Poukázal pritom na štatistiky, podľa ktorých bol v minulom roku rast miezd na Slovensku najpomalší z okolitých krajín. Platy na Slovensku sú tak oproti výkonnosti ekonomiky podľa neho podhodnotené. „Ak by firmy ponúkli adekvátne platy, tak by sa mnoho z týchto ľudí vrátilo,“ argumentoval opozičný poslanec.

Problémom je agentúrne zamestnávanie

„Nie je pravda, že povoľujeme príchod cudzincov pod tlakom zamestnávateľov. To je lož,“ reagoval Ondruš. Z celkovo 50-tisíc cudzincov, ktorí na Slovensku pracujú, je podľa neho len 9 000 občanov tretích krajín s udeleným pracovným povolením. Väčšinu zahraničných pracovníkov tvoria občania členských krajín EÚ, ktorí žiadne povolenie nepotrebujú, pripomenul.

Podľa Krajniaka nie je ani tak problém, keď si firma nájde cudzinca na trvalý pracovný pomer. Problémom je podľa neho skôr agentúrne zamestnávanie, cez ktoré sa obchádzajú štandardné pracovné podmienky. „Chceli by sme regulovať pracovné agentúry ako také, aby maximálne 20 % zamestnancov mohlo byť zamestnaných prostredníctvom pracovných agentúr,“ doplnil.

B. Ondruš pripomenul, že regulácia pracovných agentúr sa sprísnila už pred niekoľkými rokmi. Niektorí sprostredkovatelia si však medzitým našli nový biznis model, keď firmám oficiálne nedodávajú zamestnancov, ale len svoje služby. Aj na to však myslí zákon, ktorý hovorí o spoločnej zodpovednosti objednávateľa a dodávateľa za prípadnú nelegálnu prácu. „Máme nástroje, používame ich, aj keď to nie je vždy jednoduché,“ dodal štátny tajomník.