Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange, ktorého v júni prepustili z väznice vo Veľkej Británii, plánuje prelomiť svoje mlčanie. Podľa jeho organizácie v októbri osobne vystúpi na pôde Rady Európy v Štrasburgu.
Šírenie tajných dokumentov
Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa ale nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu.
Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby vo Veľkej Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.
Podanie svedectva
V súčasnosti sa nachádza v Austrálii, odkiaľ sa 1. októbra presunie do Štrasburgu, kde „podá svedectvo“ pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Zhromaždenie bude nasledujúci deň prerokovávať správu o jeho prípade.
„Julian Assange sa po prepustení z väzenia stále zotavuje. Na tomto zasadnutí sa zúčastní osobne vzhľadom na výnimočnú povahu pozvania,“ uviedla vo vyhlásení spoločnosť WikiLeaks.
Podporovatelia a kritici
Assange je svojimi priaznivcami považovaný za bojovníka za slobodu prejavu a investigatívnu žurnalistiku, ktorý bol neprávom uväznený. Naopak, jeho kritici tvrdia, že svojím rozhodnutím zverejniť tajné dokumenty ohrozil životy ľudí po celom svete aj bezpečnosť Spojených štátov.
Od júnového prepustenia z väzenia Assange zatiaľ verejne neprehovoril o svojich 14 rokoch strávených snažiac sa vyhnúť medzinárodnému zatykaču. Sedem rokov sa zdržiaval ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa pokúšal získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA. Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.
Ďalšie dôležité správy
