Cez Zakarpatskú oblasť Ukrajiny vedie pre Slovensko životne dôležitý plynovod z Ruska. Zdroj: SITA/AP
P. Gecka v ruských agentúrnych správach označujú za premiéra Podkarpatskej Rusi, ktorá v medzivojnovom období patrila Československu. Kvôli podozreniu z ohrozovania územnej celistvosti Ukrajiny po ňom pátra ukrajinská polícia.
Začiatkom minulého roka rozšíril P. Gecko vyhlásenie zakarpatských Rusínov, v ktorom vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby uznal Podkarpatskú Rus a vyslal do nej mierové jednotky. V nedávnom rozhovore na jednom z ukrajinských serverov vyhlásil, že boj Donecka a Luhanska za zvrchovanosť je pre Podkarpatskú Rus inšpiráciou. V. Putin si podľa Gecka na Ukrajine počína ako mierotvorca.
„Akcia sa uskutočnila, rozhodnutie padlo,“ zhrnul P. Gecko výsledky údajného rusínskeho zjazdu. „Cieľom je žiadať uznanie rusínskej národnosti a realizáciu výsledkov referenda z roku 1991 o autonómii. Orientujeme sa na dialóg, nie na konfrontáciu,“ povedal ruskej agentúre. Na zjazde bolo údajne zastúpených šesť rusínskych organizácií združujúcich spolu 40-tisíc ľudí, uviedla agentúra TASS.
Podľa výsledkov regionálneho referenda v Zakarpatskej oblasti z roku 1991 sa za „špeciálnu samosprávu“ vyslovilo okolo 78 percent hlasujúcich. Ruské a rusínske zdroje referendum označujú za hlasovanie o autonómii, ktoré Kyjev neoprávnene ignoroval.
Zakarpatská oblasť osídlená Rusínmi a silnou maďarskou menšinou sa počas prevratu na Ukrajine vlani vo februári po určitom váhaní prihlásila k novému ukrajinskému vedeniu. Geckova skupina však kyjevskú vládu tvrdo kritizuje a žiada rozsiahlu decentralizáciu, uznanie národnostných práv a autonómiu. Záchranu a pomocnú ruku jej členovia hľadajú v Kremli.
Práve v súvislosti so silnou maďarskou menšinou vlani v máji maďarský premiér Viktor Orbán opakovane vyzýval ukrajinské vedenie na udelenie autonómie etnickým Maďarom žijúcim na Ukrajine. „Ukrajina nebude stabilná ani demokratická, ak nedá svojim menšinám vrátane tej maďarskej to, čo im patrí. Dvojité občianstvo, kolektívne práva a autonómiu,“ vyhlásil vtedy V. Orbán v štátnej televízii.
Názov Podkarpatská Rus niesla najvýchodnejšia časť predvojnového Československa od vzniku republiky v roku 1918 až do roku 1938. Po maďarskej okupácii počas druhej svetovej vojny región v roku 1945 Československo odovzdalo Sovietskemu zväzu, po jeho rozpade v roku 1991 Zakarpatsko pripadlo Ukrajine.
Aktualizované 15. marca 2015 o 16.42:
Šéf zakarpatských Rusínov: „Gecko na Zakarpatskej Ukrajine už roky nebol“
Šéf organizácie zakarpatských Rusínov v nedeľu poprel sobotňajšie informácie „predsedu vlády Podkarpatskej Rusi“ P. Gecka, že Rusíni žiadajú uznanie svojej národnosti a chcú s Kyjevom rokovať o autonómii. Predseda Národnej rady Rusínov Jevhen Žulan serveru Mukačevo.net povedal, že jeho organizácia žiadny zjazd neorganizovala a vyhlásenie s požiadavkou autonómie neprijala.
Väčšina rusínskych organizácií, ktoré mali byť na zjazde zastúpené, sa podľa J. Žulana o akcii dozvedela len zo správy ruskej agentúry TASS. Žulanova Národná rada podľa denníka Ukrajinska pravda reprezentuje 90 percent rusínskych organizácií, ktoré na Ukrajine oficiálne pôsobia.
„P. Gecko minimálne posledné tri roky na Zakarpatskej Ukrajine vôbec nebol. Zato od vlaňajška aktívne figuruje v propagandistických článkoch ruských médií o vzburách na Ukrajine a separatizme v Zakarpatskej oblasti. Bolo po ňom vyhlásené celoštátne pátranie,“ dodal J. Žulan.
Rusínska Národní rada mala podľa J. Žulana svoj zjazd vo februári a prijala vyhlásenie, v ktorom podporuje kurz Kyjeva na integráciu s Európou, na demokratizáciu a decentralizáciu krajiny.
