Slovensko sa v poslednej dekáde stalo najneatraktívnejšou krajinou strednej a východnej Európy v schopnosti lákať zahraničné investície. Ako pokračuje analytik Bank Ľubomír Koršňák, ročné prílevy zahraničného kapitálu dosahovali len jedno percento HDP, čo je výrazne pod regionálnym priemerom. V porovnaní s krajinami, ako napríklad Maďarsko, Slovensko zároveň čelí aj nižšej návratnosti zahraničného kapitálu, ktorá je na úrovni približne osem percent ročne.
Význam priamych zahraničných investícií na Slovensku zostáva vysoký, keďže zahraničný kapitál tvorí 49,4 percenta pridanej hodnoty komerčného sektora. Znížená atraktivita krajiny pre investorov je podľa analytika jednak dôsledkom štrukturálnych problémov, ako je nedostatok pracovnej sily na západe krajiny, ale aj nevhodných verejných politík. Napriek plánom na významné investičné projekty, ako je výstavba piatej automobilky Volvo a prvej baterkárne, je očakávané výraznejšie oživenie investícií podľa Ľubomír Koršňáka neisté.
Klesajúci trend prilákania zahraničného kapitálu negatívne ovplyvňuje aj ekonomický rast krajiny. Tento vývoj komplikuje kombinácia chýbajúcich reforiem v podpore domáceho podnikateľského prostredia a zvýšene dane právnických osôb z 21 percent na 24 percent schválené vládnou koalíciou. Ekonomicky silnejšie krajiny regiónu, ako Česko a Slovinsko, hoci zaznamenali podobne nízke objemy zahraničných investícií ako Slovensko, zintenzívnili svoje zahraničné investície, čím čiastočne vyrovnali čistú pozíciu zahraničných investícií. Naopak, Slovensko tento krok zanedbalo, čo prispelo k jeho prepadu medzi ekonomicky najslabšie krajiny regiónu CEE-EÚ.
Ďalšie dôležité správy
