Migrácia ľudí z vidieka do miest je trvalou črtou civilizácie a globalizácie. Najväčšie metropoly sveta sústreďujú bohatstvo, produktivitu, ale aj riadiacu a rozhodovaciu právomoc. Preto sa stali magnetmi pre talenty a kapitál. Mnohým prisťahovalcom ponúkali nespočetné množstvo príležitostí presadiť sa.
Sústrediť továrne a manufaktúry do navzájom prepojených výrobných centier bolo oveľa efektívnejšie ako rozmiestňovať ľudí a výrobu po celej krajine. Už to však úplne neplatí.
Dlhodobé ekonomické základy sa začali meniť už v 70. rokoch 20. storočia. Továrne a výroba v najsilnejších mestách sveta sa v súčasnosti považujú za nežiaduce z environmentálnych a estetických dôvodov. Globalizácia začala utlmovať výrobu v nákladných mestských zónach a posielala ju do lacnejších regiónov a krajín s lacnejšou pracovnou silou. Ďalší kľúčovým trendom je financializácia. No aj tá už z veľkomiest ustupuje.
Najlepším príkladom procesu týchto zmien je New York alebo „Veľké jablko (Big Apple)“, ako sa zvykne označovať. Známy je tiež ako „mesto, ktoré nikdy nespí“. No v dôsledku globalizačných trendov a tiež posúvania hraníc sveta financií sa aj z tohto mesta vytráca život.
Prečo je to tak, si pozrite ďalej vo fotostory:
