Zo správy americkej investičnej banky Goldman Sachs vyplýva, že umelá inteligencia by mohla nahradiť človeka až na 300 miliónoch pracovných miestach. Konkrétne v Spojených štátoch a Európe by umelá inteligencia podľa správy mohla pokryť až štvrtinu pracovných úloh. Na druhej strane by však jej prítomnosť mohla viesť aj k tvorbe nových pracovných miest či rastu produktivity.
Nerozumieme, čo sa naučil
K téme umelej inteligencie sa pre portál CzechCrunch vyjadril aj vedec z Inštitútu budúcnosti ľudstva v Oxforde Jan Kulveit, ktorý pred troma rokmi pomáhal českej vláde predpovedať vývoj pandémie.
J. Kulveit v rozhovore pre český portál vyjadril presvedčenie, že človek už nie je tým, kto by nové jazykové modely ako GPT-4, plne ovládal.
„Model sa najskôr naučil hrubo memorizovať alebo sa stretol s úlohami ako príklady jedna plus tri a niekto mu povedal, že to sú štyri. Keď takých príkladov vidí tisíce a tisíce, môže sa stať, že sa naučí hlbšiu logiku, abstrakciu a vytvárať si v podstate implicitný model sveta,“ vyjadril sa vedec J. Kulveit, ktorý vníma problém v tom, že človek nerozumie, čo sa presne model naučil, ani ako to docielil. „A tým pádom ani plne nerozumieme jeho výsledkom,“ doplnil.
Niektoré činnosti zvládajú lepšie ako človek
J. Kulveit takisto predostrel scenár, podľa ktorého môže ľudstvo stratiť veľkú časť kontroly nad svojou budúcnosťou. K teórii o akejsi vzbure robotov či umelej inteligencie sa ale neprikláňa.
„Môžeme si však predstaviť svet, kde napríklad umelá inteligencia kompletne riadi korporácie...Ľudské myslenie, na ktorom firma funguje, môže postupne nahradiť umelá inteligencia. Dostali by sme sa tak do situácie, kedy sa väčšia časť ekonomiky automatizuje a my postupne stratíme pochopenie toho, čo sa deje,“ opisuje Kulveit.
Ako ďalej sám dodáva, nie je úplne jasné, kde má rozvoj umelej inteligencie hranice. V rozhovore pre Czech Crunch upozorňuje na fakt, že do prítomného momentu, kedy jazykové modely zvládajú niektoré činností lepšie ako človek, sme sa dostali bez akéhosi zásadného vedeckého prelomu.
Nástroje ChatGPT či Dall-E vníma ako výsledok kontinuálneho procesu, v ktorom do modelov vkladáme stále väčšie množstvo dát.
Aj napriek tomu však vedec J. Kulveit verí v ľudské zmýšľanie a konanie. „Ak niekto vyvinie umelú inteligenciu, ktorá s päťdesiatpercentnou pravdepodobnosťou spôsobí globálnu katastrofu, tak aj keď by na tom zarobil miliardu dolárov, ju pravdepodobne nevypustí. Nie sme ako ľudia zas takí šialenci. Problém je, že možno nevieme, že sme takú umelú inteligenciu vyvinuli,“ doplnil J. Kulveit.
Ďalšie dôležité správy
