Vojna na Ukrajine mizne z tituliek novín, no dosahuje bod maximálneho nebezpečenstva, píše Simon Jenkins, redaktor portálu The Guardian. Zamýšľa sa nad tým, či sa strany konfliktu vydajú smerom kompromisu a dohody, alebo ich zúfalstvo spojené s vojnovou horúčkou spôsobí, že dôjde k eskalácii konfliktu a bude nám hroziť katastrofa.
Britská vláda ponúkla Kyjevu neochvejnú podporu. Britský premiér Boris Johnson preto delegoval svoju politiku na Ukrajine Volodymyrovi Zelenskému, prezidentovi Ukrajiny. Jenkins objasňuje, že podpora zahŕňa ambíciu vyhnať ruských vojakov z celého ukrajinského územia vrátane Krymu a Donbasu.
Z dôvodu veľkosti ruskej armády je takéto úplné víťazstvo a návrat k hraniciam spred roka 2014 čoraz menej pravdepodobnejšie, myslí si Jenkins. Podľa neho by si to vyžadovalo masívny nárast západnej podpory počas dlhého časového obdobia. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa už teraz vyjadril, že vojna na Ukrajine je zástupnou vojnou USA proti Rusku.
Test Putinovej odvahy
V tomto bode vojny je hazard inej povahy, konštatuje Jenkins. Keď Ukrajina odvrátila prvotný postup ruského vojska, západná pomoc sa podľa neho zdala aj kľúčová, aj veľkolepá. V posledných mesiacoch sa však rovnováha vojenskej sily dostala to patovej situácie. Francúzsko a Nemecko sú v súčasnosti obozretné, dodáva Jenkins.
Pokračuje, že ako väčšina krajín NATO, aj tieto dve krajiny Kyjevu poskytujú humanitnú pomoc, no správne označujú túto vojnu ako jednu z expanzií Ruska. Nepoužívajú rétoriku Borisa Johnsona či amerického prezidenta Joe Bidena, ktorá hovorí o veľkolepom konflikte zahŕňajúcom celý Západ.
Západní jastrabi strávili svoj život prípravou na takúto konfrontáciu, píše Jenkins. Podľa neho možno vycítiť, že sa nevedia dočkať, kedy otestujú Putinovu odvahu – z bezpečnej vzdialenosti svojich domovov. Dodáva, že jastrabi musia vedieť, že ruský prezident sa z celého územia Ukrajiny nestiahne.
Vojnová horúčka
V moment, keď konflikt začne vrieť, vojnová horúčka skresľuje úsudok emóciami. Poháňaná médiami otrávi každý pokus o mier nárekom o tom, „že už zomrelo priveľa ľudí, aby sme umožnili kompromis“, píše Jenkins.
Dodáva, že nech už dôjde k akejkoľvek dohode na východe Ukrajiny, pôjde o kompromis. Johnson a Británia si podľa neho splnili svoju povinnosť a pomohli cudziemu štátu, nie spojencovi, odolať hanebnej ruskej agresii.
Putin od vpádu na Ukrajinu v roku 2014 ledva zaznamenal pokrok, no k nejakému pokroku predsa len došlo, konštatuje ďalej Jenkins. Tam podľa neho musí spočívať zóna kompromisu. Ak sa Johnson cíti neschopný požadovať mier, mal by aspoň prestať volať po vojne, uzavrel Jenkins.
Ďalšie dôležité správy
