Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc a vytvorením nového ministerstva.
Najvyšší kontrolný úrad to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. Informovala o tom v pondelok hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
Podpora ekonomického rastu
„Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu,“ reagoval predseda úradu Ľubomír Andrassy.
Predložený návrh rozpočtu podporuje podľa kontrolórov v budúcom roku ekonomický rast, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa blíži k šiestim percentám HDP alebo na úrovni 7,6 miliardy eur. Zároveň by mal byť o 0,5 percenta nižší, ako sa predpokladá jeho úroveň v závere tohto roka.
Rast deficitu verejnej správy sa podľa úradu prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 na 58,3 percenta HDP alebo až 76,6 miliardy eur.
„Rezort financií očakáva rast HDP na úrovni 2,7 percenta, čo sa môže pozitívne premietnuť do rastu zamestnanosti o 0,4 percenta a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 5,4 percenta,“ objasnil úrad.
Cez finančné možnosti štátu
Kontrolóri taktiež vidia výzvu v tom, ako udržať súčasný sociálny systém, a zároveň naplniť priority stanovené v programovom vyhlásení, pretože podľa nich bezpochyby naráža na finančné možnosti štátu.
Ako príklad z návrhu rozpočtu uviedli transfer pre Sociálnu poisťovňu vo výške 1,6 miliardy eur.
„Tieto výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy, súvisiace s cielenou podporou mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických či sociálnych pracovníkov,“ priblížil Andrassy.