Za vysokú volebnú účasť v druhom kole prezidentských volieb môže aj nárast polarizácie, ktorá pomohla k mobilizácii občanov. V spoločnosti sa počas posledných rokov vytvárajú politické „kempy“ či určitá skupinová identita, ktorej cieľom je bojovať za nejaký cieľ. V tomto duchu sa dá vysvetliť aj nárast účasti vo voľbách. Pre Skonštatovala to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.
„Na prelome milénií dochádzalo k politickej apatii zo strany voličov a k poklesu voličskej účasti. Vysvetľovalo sa to tým, že strany sa snažili osloviť čo najširšie spektrum voličov a tlačili sa do názorového stredu. Tak sa od seba málo rozlišovali, čo vtedy demotivovalo voličov ísť voliť,“ poukázala Aneta Világi. Volebná účasť v druhom kole, ktorá dosiahla 61,14 percenta, je však pre ňu prekvapivá. Rovnako aj výhra Petra Pellegriniho. „V prvom kole prekvapilo, že vyhral Ivan Korčok, v druhom kole sa zasa očakával oveľa tesnejší výsledok a prekvapil Peter Pellegrini,“ uviedla.
Neúspešnému kandidátovi Ivanovi Korčokovi sa podľa nej podarilo zmobilizovať voličov strán, ktoré patria k parlamentnej opozícii. „Keď sa pozrieme na jeho volebný zisk v druhom kole, tak je takmer identický s tým, akú podporu tieto strany získali v posledných parlamentných voľbách,“ priblížila. Menej sa mu však podľa nej podarilo zmobilizovať voličov, ktorí nechodia voliť alebo sa menej zaujímajú o politiku. „Na túto cieľovú skupinu mala jeho kampaň dosah veľmi obmedzene,“ zhodnotila.
Petrovi Pellegrinimu sa zasa podľa politologičky podarilo osloviť podporovateľov strán, ktoré v súčasnosti tvoria vládnu koalíciu. „Jeho volebný zisk je ale o niečo vyšší, a to niečo je približne 100-tisíc hlasov, než odovzdali voliči koaličným stranám," priblížila. Osloviť tak podľa nej musel ľudí, ktorí v parlamentných voľbách hlasovali za stranu, ktorá sa nemusela dostať do parlamentu. Rovnako sa mu mohlo podariť zmobilizovať tých, ktorí neboli v posledných voľbách voliť alebo nechodia vôbec.
Ďalšie dôležité správy
