Výška poplatku za komunálne odpady je na Slovensku jedna z najnižších v Európskej únii. Priemerná výška miestneho poplatku vzrástla za päť rokov o 44 percent. Vlani dosahovala približne 26 eur na obyvateľa.
V ôsmich veľkých mestách dosahoval priemerný poplatok 40 eur na obyvateľa. Dôvodom nízkych poplatkov môžu byť nízke náklady na skládkovanie, ako aj krížové dotovanie odpadového hospodárstva. Vyplýva to z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky „Ako von zo smetiska“.
„Slovensko patrí spolu s Českom a Poľskom medzi krajiny s najnižšími poplatkami. Naopak obyvatelia miest v Litve, Holandsku, Francúzsku alebo Taliansku platia dva až päťnásobne viac, pri zohľadnení parity kúpnej sily,“ uviedli analytici.
Netriedený odpad a vytriedený bioodpad financujú občania, náklady spojené s triedeným zberom znášajú výrobcovia. „Náklady na zber a nakladanie s komunálnym odpadom sú hradené občanmi v rámci miestneho poplatku za komunálne odpady, ktoré stanovujú jednotlivé obce,“ priblížil inštitút.
Doplnil, že výnimkou sú náklady na triedený zber odpadov, ktoré spadajú pod systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tie hradia výrobcovia prostredníctvom poplatkov do systému. Takto nastavený systém motivuje výrobcov k návrhu lepšieho dizajnu produktu, ktorý je ľahšie recyklovateľný a zároveň predstavuje finančnú motiváciu triediť odpad.
Analytici poukazujú, že obce v súčasnosti čiastočne dotujú odpadové hospodárstvo, čo znižuje obyvateľom motiváciu triediť. Na poplatkoch sa dlhodobo vyzbiera v priemere o 13 percent menej v porovnaní so skutočnými nákladmi. „Obyvatelia týchto obcí nenesú náklady spojené s odpadom v plnej miere a obce tak dotujú odpadové hospodárstvo,“ skonštatoval inštitút.
Ďalšie dôležité správy
