Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v budúcom roku by znamenalo trvalé zníženie výdavkov alebo zvýšenie príjmov vo výške 4,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Slovenskú ekonomiku by to stiahlo do recesie. Predpokladá to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR vo svojej aktuálnej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnil vo štvrtok.
V rámci nej zostavil okrem realistického aj alternatívny scenár pri realizácii vyrovnaného rozpočtu. Reálny HDP by bol v takom prípade oproti prognóze nižší o štyri percentá a namiesto očakávaného rastu na úrovni 1,3 percenta by sa tak ekonomika prepadla o 2,7 percenta. Zamestnanosť na Slovensku by klesla o 45-tisíc osôb.
„Automaticky by sa znížila spotreba domácností a došlo by určite aj k prepúšťaniu a nárastu nezamestnanosti, pomerne citeľnému,“ zhodnotil riaditeľ IFP Juraj Valachy. Takýto vývoj v dôsledku prudkého zníženia deficitu z roka na rok označil za „náraz do steny“ a pripomenul, že niečo podobné sa stalo v čase dlhovej krízy Grécku.
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti musí vláda pri súčasnej vysokej úrovni verejného dlhu predložiť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet. Tento plán sa nebude musieť zrealizovať v prípade nástupu novej vlády po septembrových parlamentných voľbách, ktorá získa dvojročnú výnimku z dlhovej brzdy.
Aj súčasná poverená vláda odborníkov plánuje popri vyrovnanom rozpočte pripraviť realistický plán konsolidácie verejných financií. „Neuvažujeme, že sa to stane, ale je to také varovanie, že treba začať konsolidáciu robiť poctivo, každý rok, v nejakých stráviteľných objemoch tak, aby sme neboli na konci vystavený tomu, čo Gréci. Systematické a pravidelné práce na zdravých verejných financiách sú oveľa lepšie, ako ignorovanie toho problému,“ doplnil Valachy.