Nikto presne nevie, koľko kabátov, džínsov, tričiek a tenisiek sa každý rok vyrobí, čo znamená, že nikto nevie ani to, koľko nepredaného oblečenia zostáva na skladoch a putuje rovno na skládky. Bez týchto informácií je snaha znížiť uhlíkovú stopu módneho priemyslu tak trochu ako skladať puzzle potme, píše Guardian.
Dostupné štatistiky naznačujú, že odevné firmy každý rok vyrobia od 80 do 150 miliárd kusov oblečenia, z čoho sa približne desať až štyridsať percent nepredá. To je zhruba osem až 60 miliárd nadbytočných kusov oblečenia ročne.
Strach z kritiky
Nezisková organizácia Or Foundation verí, že transparentnosť v otázke výrobných objemov je kľúčová pri hodnotení a riešení rozsahu environmentálnych problémov, ktoré módny priemysel spôsobuje. Aj preto v novembri spustila kampaň Speak Volumes, kde vyzýva značky, aby zverejnili, koľko kusov oblečenia v roku 2022 vyrobili.
„Je to údaj, ktorý má každá firma k dispozícii. Záleží len na tom, či sú ochotné ho zdieľať,“ povedala Liz Rickettsová, spoluzakladateľka a výkonná riaditeľka Or Foundation.
Výzvy sa zatiaľ zúčastnilo 32 malých a stredných podnikov. Najviac oblečenia z nich vyrobila britskej značka Lucy & Yak (760 951 kusov), najmenej zas škótska značka Mlambo (100 kusov). Oproti miliardám kusov, ktoré podľa odhadov vyrobia najväčší hráči módneho priemyslu, však ide o zanedbateľný počet. Ani jeden z nich sa však do výzvy doteraz nezapojil.
„Dôvod, prečo sa im nechce hovoriť o tom, koľko majú produktov, je, že ide o špinavé tajomstvo odvetvia. Keby ľudia pochopili, koľko produktov sa ročne nepredá, pravdepodobne by z ich strany prišla ostrá kritika,“ vysvetlil odborník na obehové hospodárstvo a udržateľnosť Francois Souchet.
V rámci trhu Kantamanto v ghanskom hlavnom meste Akkra končí asi 40 percent každého balíka s oblečením na skládke. Rickettsová preto značky vyzvala, aby do piatich rokov znížili výrobu nových kusov o rovnaké percento.
Desivé odhady
Existuje niekoľko dôvodov, prečo značky vyrábajú viac, než dokážu predať. Výrobcovia napríklad trvajú na minimálnych objemoch objednávok a svojím dielom prispievajú aj čoraz rýchlejší maloobchodný cyklus a neschopnosť firiem čítať trh. Hoci existujú nové technológie na riešenie týchto problémov, nič nenasvedčuje, že by ich výrobcovia vo veľkom zavádzali.
Podľa think-tanku pre udržateľnosť Hot or Cool Institute bude musieť módny priemysel do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov oproti úrovniam z roku 2018 aspoň o polovicu, ak chce dosiahnuť ciele Parížskej dohody. Podľa odhadov sa však jeho emisie v priebehu ďalších desiatich rokov zdvojnásobia.