Vypočítali, aká časť z príjmovej nerovnosti je naozaj nespravodlivá

Aj významný ľavicovo-liberálny filozof John Rawls hovoril, že nejaká nerovnosť medzi ľuďmi existovať musí, napríklad preto, aby ich motivovala vytvárať hodnoty. Ak by sa sto percent príjmov prerozdeľovalo tak, aby mal vo výsledku každý rovnako, nemal by nikto osobnú motiváciu pracovať a zarábať. A horšie by sa nakoniec mali aj tí najchudobnejší, pretože by im nebolo veľmi čo prerozdeľovať.

Jedným z prvých vedcov, ktorí začali rozlišovať medzi časťou príjmov, ktoré jednotlivcovi plynú vďaka náhode či iným faktorom, o ktoré sa nijako nezaslúžil, a časti, ktorá reprezentuje jeho vlastné úsilie a zásluhy, bol politický vedec a ekonóm John Roemer pôsobiaci na Yaleovej univerzite.

Práve jeho teóriu si zobrali za základ Paul Hufe, Ravi Kanbur a Andreas Peichl vo svojom aktuálnom hodnotení nerovnosti. Za „nespravodlivé“ tak považujú faktory ako farba pokožky, pohlavie či bohatstvo rodičov, o ktoré sa ich deti nijako nezaslúžili. V prvom kroku odhadli, koľko z nerovnosti je týmto spôsobom neférovej, teda napríklad kvôli tomu, či sa niekto narodí ako muž alebo žena, vzdelaným alebo nevzdelaným rodičom.

Okrem tejto nerovnosti však do svojej analýzy pridali aj základnú solidaritu s najchudobnejšími. Ani výraznú