V dobe trvajúcej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny sa v Bruseli v pondelok stretnú prezidenti a premiéri krajín Európskej únie, aby sa dohodli na ďalšom spoločnom postupe voči Moskve. Baviť sa budú aj o pomoci pre vojnou trpiacu krajinu a pre milióny ľudí, ktorí už z nej utiekli.
Témou mimoriadneho dvojdňového summitu bude aj čo najrýchlejšie ukončenie dovozu energií z Ruska, spoločné investície do európskej obrany či zabezpečenie dostatku potravín cez ruskú blokádu ukrajinskej úrody.
Šiesty súbor protiruských sankcií
Najväčšiu pozornosť budí krátko pred začiatkom vrcholného stretnutia šiesty súbor protiruských sankcií, na ktorom sa kvôli nesúhlasu Maďarska s embargom na dovoz ruskej ropy nedokázala dvadsaťsedmička krajín za takmer mesiac od jeho navrhnutia Európskou komisiou (EK) zhodnúť.
Šéf Európskej rady Charles Michel, ktorý summitom predsedá, tento týždeň naznačil, že vidí nádej na dojednanie kompromisu pred začiatkom zasadnutia lídrov. Diplomati by ešte dnes mali zasadnúť nad novou verziou návrhu.
Vyjmú z embarga sieť ropovodov?
Podľa niektorých zdrojov by mohla EÚ z embarga zatiaľ vybrať ropu prepravovanou sieťou ropovodov, čo by sa popri Maďarsku týkalo aj Slovenska alebo Českej republiky. Embargo by tak zahŕňalo iba surovinu prevážanú tankermi, ktorými mieria z Ruska do EÚ zhruba tri štvrtiny objemu.
Ak by s novým návrhom súhlasili všetky členské krajiny, ich šéfovia by ho zrejme na summite len formálne podporili. Ak zhoda do pondelka nebude, dá sa očakávať, že na maďarského premiéra Viktora Orbána bude na rokovaní tlačiť rad kolegov z krajín, ktoré presadzujú čo najrýchlejšie odstrihnutie Ruska od peňazí z EÚ.
Nový návrh zaslali v sobotu
Návrh počíta s tým, že členské štáty EÚ v priebehu 6 mesiacov postupne zastavia lodné dodávky ropy a v priebehu 8 mesiacov aj dodávky ropných produktov z Ruska, uviedli pre Bloomberg zdroje oboznámené so záležitosťou.
Takisto dáva viac času Maďarsku, aby našlo technické riešenie svojich energetických potrieb, a tiež sa zaoberá námietkami Slovenska a Česka.
Výnimky pre Bulharsko i Chorvátsko
Revidovaný návrh tiež stanovuje pre Bulharsko prechodné obdobie do júna alebo decembra 2024 a Chorvátsku dáva výnimku na dovoz vákuového plynového oleja. EK okrem toho navrhuje zákaz reexportu ruskej ropy dodávanej cez ropovod Družba do tretích štátov.
Sankcie by sa mali tiež dotknúť služieb poskytovaných pri doprave ruskej ropy do tretích krajín. Aktuálny návrh napríklad na 6 mesiacov zakazuje technickú podporu, finančné služby a financovanie. Predchádzajúci návrh tiež obsahoval formuláciu "a všetky ostatné služby", čo sa chápalo ako zákaz poskytovania poistenia pre lodné dodávky.
Nie sú jednotní
Rovnako ako na všetkých summitoch od minuloročnej jesene sa budú zrejme aj teraz dlhé diskusie točiť okolo energetiky. Európske krajiny sa zhodujú na pláne zbaviť sa ruských energií, nie sú však jednotné v časovom horizonte ani v spôsobe ich náhrady.
Šéfovia štátov budú hovoriť o spoločných nákupoch plynu či ropy, urýchlení investícií do obnoviteľných zdrojov či o možnostiach väčších úspor energie.
Ďalšia pomoc
Európske krajiny od začiatku ruskej invázie poskytujú Kyjevu vojenskú techniku aj finančnú podporu a ich lídri chcú na summite prebrať najmä ďalšie toky peňazí.
V úvodnej časti summitu k nim prehovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vytrvalo apeluje na ďalšie dodávky zbraní a na rýchle uznanie kandidatúry jeho krajiny do EÚ.
Niektorí lídri síce chcú význam tejto podpory zdôrazniť, Kyjev sa ale na summite žiadneho spoločného uistenia o blízkej európskej budúcnosti nedočká.
Uvoľnia 9 miliárd eur pre Ukrajinu
Európski vodcovia zato podľa navrhovaných záverov rokovaní podporia vytvorenie medzinárodnej platformy pre investície do povojnovej obnovy Ukrajiny, v ktorej by mali únijné krajiny hrať kľúčovú úlohu.
Poveria tiež EÚ, aby rýchlo rozhodla o uvoľnení až deviatich miliárd eur na okamžité potreby Ukrajiny. Časť peňazí by podľa predstáv šéfov únijných krajín mohla pochádzať zo skonfiškovaného majetku ruských oligarchov či firiem porušujúcich protiruské sankcie.
Podpora krajinám, ktoré pomáhajú utečencom
Lídri by tiež mali vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla spôsob, ako v rámci súčasného viacročného rozpočtu EÚ podporiť krajiny, ktoré pomáhajú ukrajinským utečencom. Brusel už povolil väčšiu pružnosť v nakladaní s fondmi a pre Poľsko, Česko a ďalšie krajiny regiónu v rezervách našiel stámilióny eur. Veľa štátov ale volá po ďalšej pomoci.
Od začiatku invázie EÚ začala klásť výrazne väčší dôraz na vlastnú obranu a nedávna analýza Európskej komisie zistila nedostatky v arzenáloch členských krajín, čiastočne spôsobené dodávkami na Ukrajinu.
Politickí vodcovia by mali vyzvať na urýchlené doplnenie chýbajúcich zásob aj na dlhodobé spoločné nákupy zbraní.
Ďalšie dôležité správy
