Európski členovia NATO sa chystajú rokovať o zvýšení cieľa výdavkov na obranu. Tento krok, motivovaný čiastočne očakávaným návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu, vyvoláva obavy v mnohých krajinách s už aj tak napätými národnými rozpočtami.
„Aliancia dosiahla pokrok v plnení obranného rozpočtového záväzku. Podľa odhadov dosiahne 23 z 32 členov cieľ dvoch percent HDP už tento rok, v porovnaní so šiestimi v roku 2018,” uviedol magazín Financial Times.
Ambicióznejšie ciele sa začali preberať počas neformálnych diskusií na minuloročnom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO. Podľa troch zdrojov blízkych týmto rokovaniam sa zvažuje krátkodobý záväzok zvýšiť obranné výdavky na 2,5 percenta HDP a do roku 2030 stanoviť cieľ na tri percentá.
„Súčasný cieľ neodráža reálne potreby v oblasti obrany. Napriek fiškálnym problémom by mala byť bezpečnosť krajín absolútnou prioritou,” vyjadril sa generálny tajomník aliancie Mark Rutte.
Nie každý sa dokáže prispôsobiť
Trump už v roku 2018 tlačil na zvýšenie obranných výdavkov, ale ruská invázia na Ukrajinu tento proces výrazne urýchlila. Neamerickí členovia NATO odvtedy zvýšili svoje obranné výdavky o približne sto miliárd dolárov.
Spojené kráľovstvo plánuje len tento rok vyčleniť na obranu približne 60 miliárd libier, čo predstavuje 2,3 percenta HDP. Odborníci však varujú, že to nebude stačiť na modernizáciu armády a udržanie schopností vrátane jadrového odstrašenia.
Taliansko investuje do obrany 1,49 percenta HDP, pričom čelí tlaku Európskej únie kvôli porušovaniu rozpočtových pravidiel. Vláda Giorgie Meloniovej sa rozhodla zvýšiť výdavky na dve percentá HDP do roku 2028.
Španielsko, ktoré má najnižšie obranné výdavky v NATO, sa medzitým snaží presvedčiť alianciu, že prispieva k obrane inými spôsobmi. Premiér Pedro Sánchez poukázal na to, že krajina venuje značnú časť prostriedkov na výskum a vývoj, pričom poskytuje významný kontingent vojakov do zahraničných misií NATO.
Ďalšie dôležité správy
