Výdavkové limity z dielne ministerstva financií (MF) SR nie sú splnením míľnika v pláne obnovy a naďalej Slovensku hrozí pokuta. Uviedol to v stredu na tlačovej besede poslanec opozičného Progresívneho Slovenska Štefan Kišš s tým, že v kuloároch sa hovorí o možnej pokute 450 miliónov eur.
„Ministerstvo financií prichádza s novelou zákona, ktorou chce zabezpečiť plnenie výdavkových limitov, čo je aj jedným z míľnikov plánu obnovy. Máme s týmto návrhom tri okruhy problémov. Po prvé, výdavkové limity z dielne ministerstva financií nie sú splnením míľnika v pláne obnovy. Naďalej nám hrozí pokuta, ktorú podľa kuloárnych informácií Európska komisia vyčíslila na 450 miliónov eur. Táto hrozba je reálna, pokiaľ teda vláda nepripraví reálny návrh riešenia alebo nezačne čím skôr konsolidovať verejné financie," uviedol Kišš.
Navrhované legislatívne riešenie podľa Kišša bude znamenať menej skutočného šetrenia, pretože prípadné sankcie z neplnenia európskych pravidiel bude znášať až ďalšia vláda. Tretím problémom podľa PS je, že európske pravidlá uznávajú aj zníženie príspevku do druhého dôchodkového piliera ako konsolidačné opatrenie. „Pravidlá sa dajú obísť napríklad tým, že príspevok do druhého piliera, ktorý vláda môže opäť skrátiť, a už to niekoľkokrát urobila, sa podľa týchto európskych pravidiel ráta ako konsolidačné opatrenie. Prakticky to znamená nižšie dôchodky pre všetkých 1,8 milióna sporiteľov v druhom pilieri,“ zdôraznil Kišš.
Podľa poslanca PS je s návrhom novely výdavkových limitov spojených niekoľko sporných otázok, pre ktoré by Európska komisia novelu zákona tak, ako je predložená v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemusela uznať. „Zmyslom plánu obnovy je zvýšiť kvalitu života. Preto odmeňuje reformy navyše nielen dodržiavanie európskych pravidiel. Vláda, navyše, žiadnym spôsobom nerieši, že limity sme nedodržali, keď sme mali, teda v tohtoročnom rozpočte," zdôraznil Kišš.
Poslanec spresnil, že zavedenie nových pravidiel výdavkových limitov podľa európskych pravidiel bude pre Slovensko znamenať v najbližších rokoch prísnejšiu konsolidáciu v porovnaní s národnými výdavkovými limitmi, ktoré sú platné dnes. Dôvodom sú podľa Kišša rozvrátené verejné financie.