Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová je známa svojou diskrétnosťou a tým, ako prísne si stráži súkromie. Mnohí dúfali, že v najnovšej autobiografii „Sloboda: Memoáre 1954–2021“ prekvapí a prezradí aspoň zopár šťavnatých klebiet z politického sveta. To sa síce nestalo, no aj napriek tomu umožňuje 721-stranová kniha čitateľom nahliadnuť do jej hlavy a spôsobu myslenia.
Guardian vybral zopár nových dojmov o Merkelovej, ktoré si z diela odniesol:
1. Väčšinu rozhodnutí neľutuje
Merkelovej politika v oblasti migrácie, jadrovej energie a vzťahov s Ruskom bola za posledné tri roky podrobená ostrej kritike. Kancelárka nepovažuje rozhodnutie prijať do Nemecka v roku 2015 vyše milión utečencov za chybu. V prípade jadrovej politiky viedli jej kroky k postupnému odstaveniu zostávajúcich reaktorov. Merkelová v knihe argumentuje, že jej rozhodnutie bolo dôsledkom nehody v japonskej Fukušime, ktorá podľa nej zmenila jej vnímanie rizika, ktoré jadrová energia predstavuje. Z tohto dôvodu by ju nepodporila ani v budúcnosti.
Brexit je asi jediná vec, ktorú Merkelová ľutuje, pretože oslabila EÚ. Podľa nej bola hanba, že k takejto situácii vôbec došlo. Sama si kládla otázku, či ona a ďalší európski lídri mohli urobiť viac, aby Britániu v únii udržali. „Trápila ma otázka, či som nemala Británii ešte viac ustúpiť,“ priznala bývalá kancelárka v knihe.
2. Videá a fotky berie s rezervou
Existuje množstvo fotografií a videí, ktorých hlavnou hrdinkou je Merkelová. Ich kontext ale často býva úplne iný, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Internet v roku 2015 obletela fotka Merkelovej, ako sa rozpráva s vtedajším americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý sedí na lavičke.
Po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta v roku 2016 ju jeho podporovatelia začali považovať za dôkaz symbolického odovzdania štafety od jedného „lídra slobodného sveta“ druhému. Merkelová v knihe tieto špekulácie raz a navždy vyvrátila a prezradila, o čom sa s Obamom rozprávala. Politička mu ukazovala, do akého veľkého prúteného kresla sa musela na predchádzajúcom summite zmestiť.
Počas federálnych volieb v roku 2013 sa zas na internete objavilo virálne video, na ktorom Merkelová s prísnym výrazom v tvári berie generálnemu tajomníkovi Kresťanskodemokratickej únie Hermannovi Gröhemu z rúk nemeckú vlajku a odhadzuje ju na kraj pódia. Merkelová v knihe vysvetlila, že vôbec nešlo o prejav odporu voči vlastenectvu. Mávanie vlajkou jej v tej chvíli iba neprišlo „vhodné“, pretože verila, že jej strana mala víťazstvo prijať s pokorou.
3. Všimla si, že Trumpa fascinuje Vladimir Putin
Merkelová v knihe priznala, že spravila chybu, keď sa k Trumpovi snažila pristupovať ako k „úplne normálnemu“ človeku. Podľa nej medzi ním a ruským prezidentom Vladimirom Putinom existujú isté paralely. Okrem toho je presvedčená, že Trumpa ruský prezident fascinuje. „Mala som pocit, že Trumpa priťahujú politici s autokratickými a diktátorskými črtami,“ prezradila v autobiografii.
4. Často sa cítila podceňovaná
Od odchodu Merkelovej z funkcie sa v Nemecku otvorene hovorí o pretrvávajúcej diskriminácii ľudí z bývalého Východného Nemecka. Hoci bývalá kancelárka o svojej identite počas politického vzostupu hovorila málo, nevedela sa ubrániť pocitu, že ju ľudia zo západného Nemecka pre jej detstvo strávené v Nemeckej demokratickej republike podceňovali. V autobiografii nepriamo kritizuje tých, ktorí naznačovali, že nemôže byť dôveryhodnou líderkou zjednoteného Nemecka.
5. Je čiastočná feministka
Merkelová dlho nechcela patriť do žiadnej skupiny. Dokonca aj v roku 2017, keď sa jej počas diskusie s Ivankou Trumpovou opýtali, či sa považuje za feministku, odpovedala vyhýbavo a nejasne. V autobiografii sa vyjadrila o čosi rozhodnejšie. Nezabudla v nej pochváliť aj prácu svojich najvernejších poradkýň a kolegýň, ktorých prínos nebol dostatočne ocenený. Na otázku, či je feministka, by dnes podľa svojich slov odpovedala takto: „Áno, som feministka – ale taká svojská.“
Ďalšie dôležité správy
