Ekonomiky východných krajín EÚ sa v treťom štvrťroku spomalili. Môžu za to rekordne vysoké úrokové sadzby a nárast cien energií vyvolaný ruskou inváziou na Ukrajinu, píše agentúra Bloomberg.
Poľsko je najväčšou ekonomikou tejto oblasti a jeho hrubý domáci produkt (HDP) v období od júla do septembra vzrástol o 3,5 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom však ide o pokles, keďže rast HDP vtedy dosiahol úroveň 5,5 percenta. Spomalilo aj HDP Rumunska a Maďarska – obe na úrovni 4 percent.
Eurozóna vstupuje do recesie a východnú Európu trápi dvojciferná inflácia. Miestne centrálne banky boli preto od roka 2021 nútené niekoľkokrát zvýšiť úrokové sadzby.
Poľsko čelí kríze v oblasti životných nákladov a Maďarsko s Rumunskom zas trápia suchá a fiškálna kríza. Aj tieto faktory podľa Bloombergu prispeli k spomaleniu rastu.
Všetky tri krajiny sú spolu s Českom do veľkej miery závislé od obchodov so zvyšnými 19 krajinami eurozóny, ktorej ekonomika v súčasnosti upadá a podľa prognóz Európskej komisie bude tento trend pokračovať aj v prvom štvrťroku budúceho roka.
Maďarská vláda čelí viacerým krízam a pristúpila k uvaleniu cenového stropu na niekoľko druhov potravín, aby zmiernila ich nárast. Okrem toho ju však zrejme čakajú dva po sebe idúce štvrťročné poklesy HDP.
Česká ekonomika pravdepodobne vstúpila do plytkej recesie po tom, čo po prvý raz za rok a pol zaznamenala pokles, informuje miestne ministerstvo financií. Guvernér Českej národnej banky Aleš Michl v pondelok vyzval na zastropovanie rastu miezd. Okrem toho vyzval českú vládu, aby sa zaviazala sprísniť fiškálne výdavky po tom, čo v rámci svojich posledných troch zasadnutí odmietla ďalšie navyšovanie sadzieb.
Ďalšie dôležité správy
