Kúpna sila štátov východnej a južnej Európy rýchlo rastie a postupne sa porovnáva so západom a severom kontinentu. Vyplýva to z analýzy spoločnosti NIQ, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu.
Európska kúpna sila
Najväčšiu kúpnu silu mali vlani podobne ako v predchádzajúcom roku Luxemburčania, kde dosiahla 40 931 eur. Posledné miesto patrí Ukrajine, kde kúpna sila predstavovala 2 478 eur. Bola tak na 14 percentách európskeho priemeru. Medzi štátmi EÚ si posledné miesto prehodilo Bulharsko (8 629 eur) s Rumunskom (7 738 eur). Luxemburčania tak môžu aj naďalej míňať viac ako dvojnásobok priemeru štátov únie a tešia sa z viac ako päťnásobku kúpnej sily Rumunov.
Balkánske štáty majú najnižšiu kúpnu silu v EÚ, vykazujú ale jej najväčší nárast. Nadpriemerný rast kúpnej sily dokazuje ale aj Španielsko a Maďarsko. Celkovo sa tak nerovnosť v kúpnej sile v štátoch EÚ znížila o takmer deväť percent v porovnaní s rokmi pred pandémiou, uvádza štúdia.
Priemerná kúpna sila na hlavu vlani v EÚ predstavovala 19 786 eur, a bola tak nominálne o 5,5 percenta vyššia ako o rok skôr. Celkovo tak mohli obyvatelia únie vynaložiť na jedlo, bývanie, služby, energie, investície na starobu, poistenie, dovolenky a dopravu zhruba 8,9 bilióna eur.
Regionálne rozdiely
Regióny v jednotlivých štátoch ale vykazujú výrazné rozdiely. Napríklad obyvatelia Bukurešti majú s 11 304 eurami takmer štvornásobnú kúpnu silu proti obyvateľom najchudobnejšieho rumunského regiónu Vaslui.
Na potraviny minú najmenej peňazí Nemci. „Priemerné príjmy sú v Nemecku vysoké. Okrem toho je konkurencia v maloobchode s potravinami tvrdšia ako takmer kdekoľvek inde, čo vytvára tlak na ceny. Aj keď ceny v poslednom čase v dôsledku vysokej inflácie vzrástli, sú stále relatívne nízke,“ povedal odborník na maloobchod spoločnosti NIQ Filip Vojtech.
Naopak, najviac prostriedkov vynaložia v EÚ na nákup potravín Slováci. Na vine sú vysoké ceny potravín a vysoká inflácia v krajine v posledných rokoch.
Za módu, topánky a kožený tovar najviac míňajú Poliaci a juhoeurópske štáty vrátane Balkánu. Naopak, pomerne najmenej peňazí za ne v obchodoch minú Fíni, uvádza analýza.
Kto a kde míňa peniaze?
V obchodoch minú v pomere k celkovej spotrebe najviac peňazí východoeurópania. Kým priemer 27 štátov EÚ je 33,9 percenta, napríklad v Maďarsku to vlani bolo 50 percent, v Česku potom 44 percent. Celkovo míňajú východoeurópania v prepočte každé druhé euro v maloobchode, zatiaľ čo Nemci vďaka vyššej kúpnej sile len každé štvrté euro. Majú síce drahé energie a bývanie, ale môžu dať viac za služby a voľný čas, a potom môžu aj šetriť a investovať.
Európski spotrebitelia čelili v rokoch 2022 a 2023 rýchlemu rastu inflácie, čo sa negatívne prejavilo na ich ochote míňať. Tento rok sa síce inflácia znížila, kúpna sila ale s rastom cien nedrží krok. Avšak klesol pomer maloobchodu na celkovej spotrebe, pretože ľudia mali na rozdiel od čias pandémie možnosť míňať peniaze za kultúru a cestovanie.
Najvyššiu mieru inflácie v štátoch Európskej únie vlani zaznamenalo Maďarsko, kde predstavovala 17 percent. V Česku to bolo 12 percent a na Slovensku 11 percent. Celkovo predstavovala v EÚ miera inflácie 6,4 percenta a tento rok sa čaká, že to bude 2,7 percenta.
Ďalšie dôležité správy
