Výskumníci, ktorí skúmajú útok na plynovody Nord Stream, prišli s novými kľúčovými zisteniami, píše The Guardian.
Nórski vedci z Norsaru vďaka seizmickým údajom získali dôkazy o štyroch výbuchoch a stali sa prvým národným orgánom, ktorý verejne potvrdil druhé dva výbuchy a zároveň odhalil podrobný časový harmonogram udalostí.
K identifikovaniu prvých výbuchov nazvaných Udalosť S a Udalosť N došlo 26. septembra 2022 krátko po útoku. Prvý výbuch zasiahol Nord Stream 2 o druhej hodine ráno, ten druhý zasiahol Nord Stream 1 o siedmej večer. Podľa Norsaru sa z údajov o oboch útokoch potenciálne dajú vyčítať informácie o ďalších dvoch explóziách.
Ďalšie výbuchy potvrdené
Tretí výbuch vedci nazvali NB a štvrtý NC. Došlo k nim zhruba sedem a šestnásť sekúnd po Udalosti N, ktorú Norsar po novom označuje NA.
Nórski seizmológovia na odhalenie výbuchov využili údaje zo seizmických staníc v severnej Európe a Nemecku vrátane Švédskej národnej seizmickej siete a dánskych staníc na ostrove Bornholm. Podľa ich výpočtov boli druhý a tretí výbuch (NA a NB) od seba vzdialené 220 metrov.
Vedúci seizmológ v spoločnosti Norsar Andreas Köhler povedal, že vzdialenosť medzi NA a NB zodpovedá vzdialenosti medzi oboma potrubiami Nord Stream 1 na najzápadnejšej časti severovýchodne od Bornholmu. Nord Stream 1 a Nord Stream 2 majú oba po dve potrubia.
Poloha posledného výbuchu nie je taká jasná z dôvodu menšieho počtu pozorovaní. S najvyššou pravdepodobnosťou k nemu došlo na potrubí Nord Stream 1, no ani Nord Stream 2 nemožno s určitosťou vylúčiť, dodal Köhler.
Analýza zdrojového mechanizmu zo signálov naznačuje, že explózie zapríčinili človekom vyrobené výbušné zariadenia.
Záujem OSN
Norsar so sídlom v meste Kjeller neďaleko Osla monitoruje udalosti po celom svete vrátane jadrových testov v Severnej Kórei, vplyvu ukladania oxidu uhličitého na nórsky pevninský šelf a konfliktných zón, akou je Ukrajina.
V júni boli jeho vedci schopní potvrdiť čas a miesto hlásení týkajúcich sa dvoch výbuchov na Kachovskej priehrade pomocou údajov zo seizmických staníc v Rumunsku a na Ukrajine.
„Tá presnosť pozorovania a jeho použitie je úžasné. Komisia OSN pre pravdu o Ukrajine nás kontaktovala s žiadosťou overiť niektoré udalosti, medzi nimi aj útok na Kachovskú priehradu, čo znamená, že majú o tieto údaje v rámci svojich hodnotení záujem,“ povedal Köhler.
Norsar sa v súčasnosti pokúša zistiť, či by jeho technológia mohla byť v budúcnosti použitá na monitorovanie prímeria. Aktivitu na bojovom poli by vedci vedeli posúdiť na základe frekvencie a rozdielu signálov rôznych typov vrtuľníkov či zbraní, vysvetlila generálna riaditeľka firmy Anna Strømmenová Lyckeová.
Vďaka týmto údajom by bolo možné lepšie určiť, ktorá strana konfliktu má rôzne útoky na svedomí. „Predpokladám, že to je dôvod, prečo sa komisia OSN pre pravdu o túto technológiu zaujíma,“ uzavrela šéfka Norsaru.