Voľby do VÚC 2017: Manuál prečo a ako voliť

Župné voľby, ktoré sa uskutočnia 4. novembra zmobilizovali kandidátov do krajských zastupiteľstiev a na posty predsedov samosprávnych krajov. Poštové schránky sa zaplnili ich propagačnými materiálmi. O čom sú vlastne voľby do vyšších územných celkov?

1. Čo je VÚC?

Samosprávny kraj alebo vyšší územný celok či župa je najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. Inými územnými samosprávnymi jednotkami sú obce. Na čele samosprávneho kraja stojí predseda či župan samosprávneho kraja. Obyvatelia volia zastupiteľstvo samosprávnych krajov a predsedu samosprávneho kraja.

Každý okres kraja má podľa počtu obyvateľov pomerný počet poslancov v krajskom zastupiteľstve, ktorí sú volení väčšinovým spôsobom – zvolený je príslušný počet poslancov z kandidátov s najväčším počtom získaných hlasov. Po týchto voľbách bude v ôsmich župných zastupiteľstvách sedieť 416 poslancov. Župan je zvolený na celokrajskej úrovni.

2. O čom VÚC rozhoduje

O rozdelení kompetencií medzi štátom a samosprávou rozhodla Národná rada Slovenskej republiky v roku 2001 po dlhých diskusiách. Slovensko je teda spravované na dvoch úrovniach. Štátnu správu predstavujú ministerstvá a miestna štátna správa. Regionálnou samosprávou je osem VÚC. Štát na samosprávne kraje presunul veľa kompetencií a k tomu aj peniaze.

Do pôsobnosti samosprávnych krajov patria napríklad cesty II. a III. triedy (okrem Bratislavy a Košíc). Starajú sa o autobusovú dopravu a údržbu cestných komunikácií. Samosprávne kraje majú vo svojich rukách 463 škôl a do školstva dávajú župy väčšinou až polovicu všetkých peňazí, ktoré dostanú. Ide najmä o stredné školy. Rozhodujú o obnove budov škôl, o počte tried a žiakov a o likvidácii škôl.

V kompetencii krajov sú aj múzeá, knižnice, divadlá a iné kultúrne ustanovizne. Starajú sa aj o šport a turizmus, ale tiež domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb, kde rozhodujú o poplatkoch za pobyt v týchto domovoch. Pod VÚC patria tiež nemocnice, samospráva môže odvolať riaditeľa nemocnice, môže nariadiť jej predaj. Samosprávne kraje v tomto roku hospodária s vyše 1,25 miliardou eur. 

3. Aké budú tohtoročné voľby?

Tieto voľby sú pre VÚC poslednými samostatnými. V roku 2022 už budú regionálne a komunálne voľby spojené. Ľudia si budú voliť starostov, primátorov, poslancov obcí, miest a zástupcov samosprávnych krajov naraz. Preto v nadchádzajúcich voľbách do VÚC sa budú poslanci a predsedovia voliť na 5 rokov a nie 4, ako to bolo dosiaľ.

Ďalšou zmenou je, že voľby už nie sú dvojkolové, ale županov a poslancov volíme len v sobotu 4. novembra. Podľa opozície to môže pomôcť extrémistickým kandidátom, ako aj súčasným predsedom, z ktorých šesť vo voľbách v roku 2013 podporovala strana Smer-SD. Práve dvojkolová voľba pomohla terajšiemu šéfovi strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marianovi Kotlebovi, ktorý sa stal predsedom Banskobystrického kraja.

4. Koho volíme

Prvé regionálne parlamenty a predsedov VÚC sme volili koncom roka 2001. Tohtoročné župné voľby budú v poradí už piate od vzniku samosprávnych krajov. V krajskej samospráve zastupujú okresy podľa počtu obyvateľov poslanci. Župa má volené zastupiteľstvo, zložené z členov zastupiteľského zboru. Dôležitú úlohu zohráva aj hlavný kontrolór samosprávneho kraja.

5. Ako volíme

Voľby do VÚC sú v sobotu 4. novembra od 7. do 22. hodiny. Voľby do VÚC mali za posledné roky nízku účasť. V roku 2013 sa volieb do VÚC zúčastnilo len 20 percent oprávnených voličov, štyri roky pred tým bola účasť na úrovni 18 percent. Najvyššia zaznamenaná volebná účasť na voľbách do VÚC sa pohybovala na úrovni 26 percent voličov.

Právo voliť do orgánov samosprávnych krajov má občan Slovenskej republiky a cudzinec, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku, a ktorý má trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja, alebo má trvalý pobyt vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia.

Volič môže voliť len v obci svojho trvalého pobytu vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný. Po príchode do volebnej miestnosti musí preukázať okrskovej volebnej komisii svoju totožnosť predložením občianskeho preukazu alebo dokladu o pobyte pre cudzinca.

Potom okrsková volebná komisia vydá voličovi dva hlasovacie lístky - hlasovací lístok pre voľby do zastupiteľstva a hlasovací lístok pre voľby predsedu samosprávneho kraja a prázdnu obálku s odtlačkom pečiatky obce (mesta alebo mestskej časti). Prevzatie hlasovacích lístkov a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom.

Na hlasovacom lístku pre voľby do zastupiteľstva môže volič zakrúžkovať najviac toľko poradových čísiel kandidátov, koľko poslancov má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených (počet poslancov, ktorý sa volí vo volebnom obvode je uvedený na hlasovacom lístku).

Na hlasovacom lístku pre voľby predsedu môže volič zakrúžkovať poradové číslo len jedného kandidáta. Pri výbere favoritov, ktorých číslo sa krúžkuje, si treba dať pozor na tých kandidátov, ktorí sa vzdali kandidatúry. Na hlasovacích lístkoch síce budú uvedení, no ak by ich niekto zakrúžkoval, jeho hlas by bol neplatný. Zoznamy kandidátov, ktorí sa vzdali kandidatúry by mali byť vyvesené pri vstupe do hlasovacích miestností, prípadne aj za plentou.

V osobitnom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby predsedu samosprávneho kraja. Volič hlasuje tak, že po opustení osobitného priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky.

Volič je povinný odložiť nepoužité alebo nesprávne upravené hlasovacie lístky do zapečatenej schránky na odloženie nepoužitých alebo nesprávne upravených hlasovacích lístkov, inak sa dopustí priestupku, za ktorý mu bude uložená pokuta 33 eur.