Uprostred prebiehajúcej ľudskej tragédie sa nachádza desivá kultúrna strata, ktorú môže rozpútať vojna, píše pre The Guardian historička a autorka Anna Reidová. V ukrajinskom umení, architektúre, hudbe a literatúre možno nájsť bohatý mix vplyvov – poľského, ruského, viedenského, sovietskeho, židovského a dokonca osmanského, ako aj vlastných ľudových tradícií krajiny – ktorý vytvára úžasnú zmes, ktorá je, paradoxne, výrazne ukrajinská. Tak, ako pri akejkoľvek podceňovanej krajine, kultúra je pre Ukrajincov obzvlášť dôležitá, keďže bola počas dlhých storočí pod nadvládou cudzej krajiny nositeľkou ich národnej identity.
V Charkove zachraňujú práce ruských umelcov
Najviac je v súčasnosti ohrozené mesto Charkov, ktoré je síce stále v rukách Ukrajincov, no predmetom ťažkého ostreľovania. Mesto bolo dlho centrom obchodu a nachádzajú sa v ňom domy kupcov a sklady z 19. storočia. Jeho najpozoruhodnejšou črtou sú konštruktivistické vládne budovy, ktoré boli postavené v 20. rokoch 20. storočia, keď bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.
Dominanta mesta, budova „Slovo“, už bola priamo zasiahnutá trikrát. Budova je v tvare písmena „C“ – začiatočné písmeno slova „slovo“ v cyrilike – a bola postavená s cieľom ubytovať popredných spisovateľov, učencov a umelcov. Pre Ukrajincov predstavuje obdobie krátkeho kultúrneho rozkvetu, ktoré nastalo pred tým, ako Moskva znovu udrela a poslala väčšinu jej rezidentov do gulagu.
Múzeum výtvarného umenia v Charkove bolo takisto poškodené. Jeho zamestnanci na sociálnych sieťach uverejňujú fotky budovy, na ktorých vidieť prevísajúce roztrhané žalúzie a parketové podlahy pokryté sklenenými črepinami. Niektoré z obrazov ležia na zemi tvárou dolu, iné ešte stále visia na stenách. Okrem iného je múzeum domovom 11 plátien, ktoré namaľoval maliar Iľja Repin. Tento maliar z 19. storočia sa narodil v blízkosti, no svoju kariéru si vybudoval v Petrohrade, Paríži a Moskve. „Iróniou tejto situácie je, že musíme zachraňovať práce ruských umelcov pred ich vlastnými ľuďmi,“ povedala Maryna Filatová, vedúca oddelenia zahraničného umenia múzea.
Kostoly v Černihive stále stoja
Jedným z najviac historických miest, ktoré sa stali predmetom obliehania, je mesto Černihiv. Toto mesto sa nachádza len pár hodín jazdy autom na sever od Kyjeva na hlavnej ceste k hranici s Bieloruskom. Miestna sprievodkyňa, ktorá s dcérou a vnučkou utiekla do poľského mesta Lublin, autorke prostredníctvom telefonického rozhovoru povedala, že kostoly, ktoré sú dominantou mesta, ešte stále neboli poškodené, no kino z obdobia Sovietskeho zväzu nachádzajúce sa na hlavnom námestí bolo zničené.
Obsah archívov nepretržite digitalizujú
Ukrajinské archívy sú takisto v ohrození. Odkedy V. Putin začal zatvárať tie ruské pre všetkých okrem schválených výskumníkov, záznamy Ukrajiny sa stali pre historikov zaoberajúcich sa Ukrajinou či celým Sovietskym zväzom prostriedkom prístupu k informáciám o sovietskom období. Ich uzatvorenie je ranou pre učencov všade na svete. Daria Mattinglyová, popredná historička zaoberajúca sa Stalinovým veľkým hladomorom na Ukrajine, sa obáva „archívocídy“. Ruskí okupanti môžu zničiť všetko, čo nezapadá do ich scenára. „Bola by to katastrofa, išlo by o vymazanie ukrajinskej identity,“ povedala historička.
V Kyjeve a ostatných mestách zamestnanci archívov nepretržite skenujú dokumenty a presúvajú digitalizovaný materiál na zahraničné servery. Pre niektoré dokumenty je už neskoro. Budova, ktorá uchovávala KGB záznamy provincie Černigov, pred pár dňami pre ostreľovanie stratila svoju strechu a ešte stále nie je jasné, aká veľká časť budovy bola zničená.
Predstavitelia múzeí v Rusku mlčia
Historik Konstantin Akinsha pôsobiaci v Budapešti sa obáva o Múzeum západného a východného umenia v Odese. V meste sa takisto nachádzajú Archeologické múzeum a Literárne múzeum, v ktorom sa podľa K. Akinshu nachádzajú neuveriteľné rukopisy. „Chce sa mi plakať. Je to absolútne hrozivé,“ dodal historik.
Obavy predstavuje aj vandalizmus a rabovanie okupantskými vojakmi. Ruskí vojaci sa 14. marca vlámali do kancelárií hradu v blízkosti mesta Záporožie a úmyselne v nich porozbíjali nábytok a zariadenie. Okrem väčšieho počtu väčších protilietadlových zbraní zo západu by K. Akinsha rád videl aj silnejšie verejné vyhlásenia proti vojne od popredných predstaviteľov sveta múzeí v Rusku. „Nežiadam ich o to, aby vyšli na Červené námestie a zapálili sa. Ale mohli by prísť aspoň s niečím. Sú úplne ticho. Je to odporné,“ uzavrel historik.