Vláda dnes schválila návrhy na zvýšenie osobitnej bankovej dane a zavedenie osobitnej dane pre firmy podnikajúce v regulovaných sektoroch ekonomiky, okrem iného telekomunikačných a energetických spoločností. Kabinet sociálnych demokratov (Smer-SD) premiéra Roberta Fica očakáva, že z mimoriadneho zdanenia štát vyberie cez 200 miliónov eur ročne, ktoré použije na ozdravenie verejných financií a podporu hospodárskeho rastu.

K stlačeniu deficitu verejných financií pod tri percentá výkonu ekonomiky vláda potrebuje do konca budúceho roka nájsť 1,2 miliardy eur. Zdanením vybraných sektorov ekonomiky postupuje Slovensko podobne ako Maďarsko, kde tamojšia jednofarebná vláda premiéra Viktora Orbána zaviedla osobitné dane pre banky, telekomunikácie a maloobchod.

Podľa návrhu vlády sa od jesene zhruba zdvojnásobí zvláštny bankový odvod, ktorý je už teraz jedným z najvyšších v Európskej únii. Samotná sadzba síce zostane rovnaká, banky ho ale budú platiť nielen z objemu podnikových vkladov, ale i z vkladov občanov. Ročne tak na osobitnej dani v porovnaní so súčasnosťou zaplatia podľa odhadu ministerstva financií asi o 110 miliónov eur viac. Tento rok budú musieť okrem toho uhradiť aj ďalší mimoriadny odvod okolo 50 miliónov eur.

Skutočný vplyv osobitného zdanenia na bankový sektor, ktorý vlani zvýšil čistý zisk o tretinu na 671 miliónov eur, bude ale menší. Mimoriadna daň bankám zvýši výdavky, čo sa prejaví v nižšej dani z príjmov. Štát im navyše v budúcom roku odpustí platby do Fondu na ochranu vkladov, z ktorého sa preplácajú vklady ľudí v prípade krachu banky. Vlani do tohto fondu peňažné ústavy odviedli 48 miliónov eur.

Daň z regulovaných sektorov

Na firmy v regulovaných sektoroch energetiky, telekomunikácií, poisťovníctva, farmácie, poštových služieb a leteckej dopravy chce vláda uvaliť mimoriadnu daň 4,2 percenta. Vzťahovať sa bude na firmy, ktorých ročný zisk dosiahne aspoň tri milióny eur. Ročný výnos z tejto dane, ktorá sa má uplatňovať od jesene do konca budúceho roka, by mal dosiahnuť 100 miliónov eur. Daň nebude dôvodom na zvýšenie regulovaných cien firiem, rovnako ako u bánk sa ale odrazí v nižšej dani z príjmov.

Bankový sektor i podnikatelia sa k mimoriadnemu zdaneniu stavajú kriticky. Mimoriadna daň na telekomunikačné firmy by mohla navyše naraziť na nesúhlas Európskej komisie, ktorá tento rok na Súdnom dvore EÚ zažalovala Maďarsko kvôli jednorazovému zdaneniu telekomunikačných spoločností.

Boj proti podvodom s DPH

Vláda chce tiež zvýšiť firemnú daň z príjmov na 23 percent z doterajších 19 percent. Pripravuje tiež vyššie zdanenie ľudí s vysokými príjmami. Zruší sa tak rovná daň, ktorú krajina zaviedla v roku 2004. Kabinet tiež plánuje posilniť štátny dôchodkový systém na úkor sporenia na súkromných penzijných účtoch, na ktoré si polovicu z povinných dôchodkových odvodov teraz odkladá asi 1,5 milióna ľudí.

Okrem vyšších daní pripravuje vláda prísnejšie pravidlá pre výber dane z pridanej hodnoty (DPH) vrátane skladania peňažných záruk za daň alebo zavedenie možnosti ručenia odberateľov za odvedenie DPH dodávateľom. Polícia v minulosti odhalila niekoľko prípadov daňových podvodov, kedy gangy prostredníctvom sietí firiem údajne obrali štát na nadmerných odpočtoch DPH o milióny eur. V budúcnosti nie je vylúčené ani zavedenie bezhotovostných platieb medzi podnikateľmi presahujúce stanovený limit.

Ilustračné foto na titulke - SITA