V kontexte záväzku z programového vyhlásenia stabilizovať nepriaznivý trend vývoja dlhu plánuje vláda znižovať deficit verejných financií približne o jedno percento HDP ročne. Postupný pokles schodku pod tri percentá HDP do konca volebného obdobia zabezpečí vystúpenie z očakávanej procedúry nadmerného deficitu.
Zároveň sa tak stabilizuje vývoj dlhu, ktorý by mal inak naďalej rastúci trend až k 70 percent HDP. Konštatuje to ministerstvo financií v Programe stability na roky 2024 až 2027, ktorý schválila vláda.
Dokument sa každoročne predkladá Európskej komisii. Obsahuje základné makroekonomické prognózy a fiškálne ciele, ktoré odzrkadľujú aktuálne zámery vlády v oblasti verejných financií na najbližšie tri roky.
„Ich splnenie bude náročné, keďže verejné financie sú po 3,5 roku výrazného rastu dlhu a deficitu v nie práve najlepšom stave. Ambícia ministerstva financií je však jasná. Do roku 2027 dostať deficit verejných financií pod tri percentá HDP,“ deklaroval rezort.
Príjmy rastú pomalším tempom
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer šesť percent HDP. Po tom, čo sa v minulom roku naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkoch, deficit vzrástol medziročne z 1,7 percenta v 2022 na 4,9 percenta HDP v 2023, vyčíslilo v dokumente ministerstvo.
Výdavková strana narástla podľa neho najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali za cieľ chrániť domácnosti a firmy pred výrazným nárastom cien energií. Rast výdavkov potiahli aj viaceré trvalé opatrenia, napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, výdavkov na podporu rodinnej politiky či skokový rast miezd v zdravotníctve.
„Aj v tomto roku rastú príjmy pomalším tempom v porovnaní s výdavkami. Pomalší rast príjmov aj po zohľadnení konsolidačného balíka spôsobuje najmä pozvoľnejší rast DPH, spotrebných daní, ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov. Naopak, výdavky sú ťahané silným rastom nákladov na obranu, zdravotníctvo, sociálnymi výdavkami a tiež výdavkami na obsluhu štátneho dlhu,“ priblížil rezort.
V budúcom roku by mal deficit klesnúť na päť percent HDP. Ministerstvo poukázalo na viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov. Vláda tiež ohlásila zámer zaviesť novú daň zo sladených nápojov a výraznejšie zdanenie tabakových výrobkov.
Nutnosť dostať deficit pod tri percentá
Rezort financií vyčíslil, že na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod tri percentá HDP do konca volebného obdobia potrebné prijať úspory v celkovom objeme 2,6 percenta HDP, teda 3,9 miliardy eur. „Navrhované ciele sú v súlade aj s reformovanými európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú limit na rast takzvaných čistých výdavkov,“ podčiarklo ministerstvo.
Program stability počíta v najbližších rokoch s priemerným rastom slovenskej ekonomiky mierne nad dve percentá, približne na úrovni svojho strednodobého potenciálu. V roku 2024 má hospodársky rast dosiahnuť dve percentá a v roku 2025 sa má zrýchliť na 3,1 percenta. V ďalších rokoch sa zmierni v priemere na dve percentá, predpokladá ministerstvo.
„Program stability potvrdzuje fiškálne ciele, ktoré prijala vláda ešte v decembri minulého roka. Je naozaj dôležité dostať deficit čo najskôr pod tri percentá HDP, aby sa zastavil rast dlhu,“ zdôraznil riaditeľ Inštitútu finančnej politiky uraj Valachy.
Kabinet schválil aj Národný program reforiem 2024. Je to dokument, ktorý popisuje reformnú snahu vlády v oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo či verejné financie. Aj tento program zdôrazňuje prioritu návratu k udržateľným verejným financiám a stabilizáciu vývoja verejného dlhu v pomere k HDP.
Ďalšie dôležité správy
