Vláda napriek vysokému zadlženiu prehlbuje finančne nebezpečný smer výdavkovej a dlhovej expanzie a namiesto šetrenia a menšieho plytvania zvyšuje dane. Tvrdia to vo svojej analýze European Investment Centre, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Združenie podnikateľov Slovenska. Celkové bremeno daní ako povinných platieb je podľa nich také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 230 dní na ich zaplatenie a až od 232. dňa by nemusel platiť nijaké.
„Kým vo všetkých kľúčových parametroch kvality podnikateľského prostredia Slovensko čoraz viac zaostáva nielen za vyspelým svetom, ale aj za susedmi, z dát o daňovom bremene vidíme, že v tom akú časť vyprodukovaných hodnôt štát berie svojim občanom, sme predbehli Rakúsko aj Poľsko“, konštatuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Výška daňového bremena v kombinácii s byrokraciou tak podľa jeho slov odrádza od ekonomickej aktivity a podnikania.
Celkové daňové bremeno
Celkové daňové bremeno sa v roku 2023 zvýšilo oproti roku 2014 o 2,7 percentuálneho bodu. Počas tohto obdobia sa podľa údajov Ministerstva financií zvýšili daňové a odvodové príjmy o 19,3 miliardy eur a verejné výdavky až o 25,8 miliardy eur. Aj to je dôležité si podľa odborníkov pripomínať v kontexte diskusie o daniach, verejných výdavkoch, kvalite poskytovaných verejných služieb či konsolidácii verejných financií.
„Dodatočné miliardy minuté z verejných zdrojov nepociťujú ani občania ani podnikatelia a ich bezbrehé míňanie len podčiarkuje, že rastúce zadlžovanie krajiny je potrebné riešiť dôslednými reformami a redukciou výdavkov a nie novými daňami,“ zdôrazňuje Ján Solík.
Opatrenia urobia prievan v peňaženkách
Bremeno povinných platieb je na úrovni 63 percent. Hrozbou je podľa odborníkov zvýšenie tejto záťaže a prehĺbenie jej negatívnych dôsledkov v nasledujúcich rokoch. Aktuálna vláda Roberta Fica už predložila opatrenia, ktoré urobia prievan v peňaženkách ľudí.
Schválila napríklad mimoriadnu bankovú daň, vyššie zdravotné odvody, vyššie spotrebné dane na tabak a lieh, vyššiu daň z dividend, minimálnu daň pre právnické osoby, daň z cukru a zvýšenie súdnych a správnych poplatkov. Zvažuje tiež napríklad viac zdaniť SZČO, príjmy lepšie zarábajúcich fyzických osôb, nehnuteľnosti a zaviesť novú daň z finančných transakcií a odvod z obchodných reťazcov.
Zvýšenie celkového daňového bremena by podľa analýzy ešte viac obmedzilo tvorbu ekonomických zdrojov, podnikanie, zamestnávanie, úspory, investície a životnú úroveň, ekonomickú slobodu a spotrebiteľský úžitok ľudí. Zároveň by viac finančne prispelo k neefektívnostiam, plytvaniu peňazí daňovníkov, korupcii, rastu vplyvu štátu a väčšej závislosti ľudí od neho. Rastúce príjmy z povinných platieb pritom spolu s dlhovým a menovým financovaním živia podľa analýzy kľúčový problém: veľký rast verejných výdavkov a celkovo rozsahu a vplyvu štátu.
Vyhnutie sa štátnemu defaultu
Na riešenie podstaty problémov a na vyhnutie sa štátnemu defaultu je potrebný opačný smer, a to smer rozpočtovej zodpovednosti a znižovania rozsahu a vplyvu štátu. Vláda by nemala podľa odborníkov zvyšovať dane a odvody, ale mala by šetriť a nastaviť predpoklady pre dlhodobo nižšie verejné výdavky. Úsporné opatrenia na konsolidáciu a ozdravenie verejných financií by mali byť zamerané na zastavenie výdavkovej expanzie a každoročné striktné limitovanie objemu verejných výdavkov, na znižovanie nadmernej spotreby a prevádzky štátu a na výdavky, ktoré by vláda nemala zabezpečovať v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou. Takými sú napríklad transfery ľuďom so strednými a vyššími príjmami, resp. tým, ktorí nie sú reálne chudobní a dotácie do hospodárstva. Okrem odbúrania dotácií do hospodárstva, ktoré deformujú konkurenciu a trh, by vláda mala tiež doprivatizovať a privatizovať viaceré podniky vo vlastníctve štátu. Úlohou štátu nie je podnikať.
Súčasťou dlhodobo účinného presmerovania by mali byť podľa analýzy reformy na výdavkovej strane, napríklad dôchodkovej, zdravotnej a školskej reformy a reformy sociálnych dávok a služieb, ktoré budú cielené na znižovanie miery nárokov ľudí na peniaze od iných z daní či odvodov a na prenášanie zodpovednosti za ich životné podmienky z vlády na nich. Jeho súčasťou by mali byť aj pravidlá znižovania verejného dlhu, deregulácie cien a iných podmienok na trhoch a tiež univerzálne a vymáhateľné pravidlá v rámci účinnejšieho právneho štátu. Nemali by nimi však byť vyššie dane a zvyšovanie daňového bremena. Naopak, celkové daňové bremeno je potrebné znižovať, a to aj s cieľom podpory produktívneho rastu ekonomiky a prosperity ľudí, najmä zredukovaním zdanenia podnikania a znížením zdanenia práce.
Ďalšie dôležité správy
