Výsledky prezidentských volieb priniesli do budúcnosti americkej ekonomiky nový stupeň neistoty. Administratíva Donalda Trumpa čelí početným ekonomickým výzvam, pričom jej vzťah s Federálnym rezervným systémom bude kľúčový pre určenie budúcej menovej politiky.
„Trump počas kampane sľuboval prísnejší prístup k clám, hromadné deportácie prisťahovalcov bez dokladov a pokračovanie v daňových úľavách z roku 2017. Podľa odborníkov môžu tieto opatrenia zvýšiť tlak na rast cien, miezd a federálneho deficitu,” uvádza agentúra Bloomberg.
Vzťahy medzi Trumpom a vedením Fedu sú už dlhšie napäté. Predsedníčka Fedu bola počas Trumpovho prvého obdobia častým terčom jeho kritiky. Ani súčasný predseda Fedu Jerome Powell pritom neunikol poznámkam zo strany Trumpa, ktorý v auguste vyhlásil, že Powell pri prijímaní menových rozhodnutí príliš otáľal.
Zásahy do menovej politiky
Trump opakovane naznačuje, že prezidenti by mali mať väčší vplyv na úrokovú politiku Fedu a tvrdí, že rozhodnutia centrálnej banky bývajú politicky motivované. V októbrovom rozhovore pre Bloomberg News však uviedol, že Fedu nechce priamo diktovať, čo má robiť, hoci má právo vyjadriť svoj názor na vývoj úrokových sadzieb.
Tieto vyjadrenia podnietili špekulácie, že Trump môže usilovať o oslabenie nezávislosti Fedu a narušenie tradície, ktorá zabezpečuje centrálnej banke autonómiu pri vedení menovej politiky bez zásahov exekutívy.
„Trump môže v najbližších rokoch ovplyvniť smerovanie Fedu prostredníctvom menovania jeho kľúčových predstaviteľov. Už naznačil, že Powella, ktorému funkčné obdobie končí v máji 2026, pravdepodobne znovu nevymenuje,” píše Bloomberg.
Ako možného nástupcu agentúra spomína Kevina Hassetta, bývalého predsedu Rady ekonomických poradcov Bieleho domu počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.