Víťazom prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa konali od 15. do 17. marca, sa podľa očakávaní stal doterajší šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý získal 87,8 percenta hlasov. TASR o tom informuje na základe exit pollu, ktorý po zatvorení posledných volebných miestností v exkláve Kaliningrad zverejnila televízia Rossija 24.
Získal rekordný počet hlasov
Ďaleko v poli porazených skončili Putinovi traja protikandidáti. Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta zúčastnených voličov.
Tento trend potvrdila aj Ústredná volebná komisia, podľa ktorej Vladimir Putin získal rekordný počet 87,97 percenta hlasov, pričom tento údaj sa zakladá na spracovaní 24,4 percenta protokolov. Uviedla to agentúra RIA Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.
Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí, vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.
Vladimir Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.
Ukrajina a jej spojenci odsúdili víťazstvo Putina
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja k voľbám pripustení kandidáti buď otvorene podporovali súčasného prezidenta Putina, alebo sa držali línie Kremľa.
„Celému svetu je jasné, že tento človek, ako sa to stalo už mnohokrát v minulosti, je jednoducho opitý mocou a robí všetko pre to, aby vládol navždy," povedal Volodymyr Zelenskyj.
Podľa agentúry Reuters Biely dom uviedol, že voľby zjavne neboli slobodné ani spravodlivé, pretože „Putin uväznil politických oponentov a zabránil iným, aby proti nemu kandidovali“.
„Prezidentské voľby v Rusku nie sú legálne, slobodné ani spravodlivé,“ uviedlo zasa poľské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že hlasovanie sa uskutočnilo „v kontexte vážnych represií“, a tiež v rozpore s medzinárodným právom v Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny.
Aj české ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na voľby uviedlo, že neboli demokratické ani transparentné.
Ďalšie dôležité správy
