Rozmach výstavby veterných elektrární v Európe sa zastavil. Investori sa vyhýbajú trhom s prebytkom zelenej energie; spotreba elektriny stále nedokáže adekvátne kopírovať jej produkciu.
Najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v krajinách, ktoré najrýchlejšie rozšírili kapacity obnoviteľných zdrojov. Dánsko a Švédsko už začínajú narážať na problémy, pretože ceny elektriny a stimuly klesli na úroveň, pri ktorej sa nové projekty prestávajú ekonomicky oplácať. Posledným príkladom je neúspešná aukcia dánskej vlády na veterné elektrárne na mori, ktorá neprilákala ani jednu ponuku.
Pokles výstavby veterných parkov by mohol spôsobiť, že krajiny zostanú dlhšie závislé od spaľovania fosílnych palív. Hoci cena elektriny z vetra v posledných rokoch klesala, tento trend sa zastavil, pretože projekty zápasia s rastúcimi nákladmi. Dánsko v minulom roku dosiahlo svetový rekord, keď 58 percent elektrickej energie vyrobilo z veterných elektrární, no ani tento úspech už nestačí na motiváciu investorov.
Britské absurdum: Veterným farmám platia miliardu, aby stopli výrobu energie, aj keď fúka
Jedným z hlavných problémov sú extrémne nízke ceny elektriny spôsobené prebytkom energie z existujúcich veterných parkov. Rovnaká situácia panuje aj vo Švédsku, kde nízke ceny odrádzajú investorov od financovania ďalších obnoviteľných zdrojov, informuje Bloomberg.
„Nemôžeme mať elektrickú sústavu založenú výlučne na vetre a solárnej energii,“ tvrdí profesor z Aalborskej univerzity v Dánsku Brian Vad Mathiesen, ktorý sa zaoberá výskumom 100-percentne obnoviteľných energetických systémov. „Existujú technické a ekonomické limity, koľko takýchto zdrojov môžeme integrovať do siete.“
Veterné parky vyrábajú energiu vždy, keď fúka vietor, bez ohľadu na cenu, zatiaľ čo elektrárne na uhlie alebo plyn fungujú len pri dostatočne vysokej cene, ktorá pokryje ich fixné náklady. Tento rozdiel často vedie k situáciám, keď je elektrina zadarmo alebo dokonca musia spotrebitelia za jej odber dostávať zaplatené, ak ponuka na sieti výrazne prevyšuje dopyt.