Podobnú bytovú krízu, akej čelia mnohé európske mestá, rakúska Viedeň nezažila. Už prvá sociálnodemokratická vláda krátko po vojne našla riešenie, ktoré sa ostatní stále snažia napodobniť: masívny program výstavby nájomných bytov.
Mestské bytové komplexy, známe ako Gemeindebau, poskytli nové domovy v takom objeme a kvalite, akú tu ešte nikto nevidel, uvádza Bloomberg. Slúžia ako mimoriadne dobrý príklad pre mestá od Moskvy po Manhattan.
Ich história siaha až k prvej svetovej vojne. Keď sa sociálni demokrati dostali k moci, začali riešiť kľúčový problém: preľudnenie hlavného mesta. V prvých dňoch povojnovej administratívy existovali dva konkurenčné typy Gemeindebau. Prvý bol spojený s hnutím osadníkov: skupina Viedenčanov s nízkymi príjmami a utečenci vysídlení z rozpadávajúceho sa rakúskeho impéria. Druhý bol oveľa bežnejší – Volkswohnungspaläste (paláce pre ľudí).
Boli to mohutné komplexy pozdĺž celej ulice, zvyčajne postavené zo železobetónu. Architekti prevzali vplyvy zo štýlu art deco, viedenskej secesie a raného Bauhausu. Dopĺňali ich niektoré dekoratívne prvky ako napríklad ozdobné murivo alebo sochy. Viedeň pri vybudovaní viac ako 380 komplexov Gemeindebau zamestnala v medzivojnovom období takmer 200 architektov. Vďaka tomuto stavebnému boomu vzniklo 60-tisíc takýchto nových bytov.
„Chceli dať spoločnosti úplne novú tvár,“ povedal územný plánovač Maximilian Schranz, ktorý robí prehliadky v Múzeu Červenej Viedne a sám žije v jednom z domov typu Gemeindebau z polovice storočia. „To je dôvod, prečo tento projekt skutočne prechádza všetkými aspektmi života, od voľného času až po kultúrne záležitosti.“
Za vrchol Červenej Viedne je považovaný obrovský Karl-Marx-Hof, ktorý navrhol Karl Ehn a postavili ho v rokoch 1927 až 1930. Komplex charakterizovaný červenými vonkajšími stenami, stúpajúcimi oblúkmi, plastikami, rozsiahlymi nádvoriami a starostlivo upravenými záhradami stelesňoval estetickú a štrukturálnu monumentalitu často spojenú s územným plánovaním. Jeho umiestnenie v oblasti Döbling slúžilo ako názorná ukážka životaschopnosti socialistického svetonázoru a proletariátu v ňom, píše Bloomberg.
Takmer 23 percent viedenských domácností žije dnes v bytoch poskytovaných mestskou samosprávou a 21 percent našlo svoj domov v jednotkách poskytovaných bytovými družstvami s obmedzeným ziskom. To všetko prispieva k dlhodobej povesti Viedne ako najlepšieho mesta pre život na svete.
Pozoruhodným dedičstvom Gemeindebauten nie je len dramatická zmena podmienok bývania, ale aj to, že vzoru, ktorý vytvorili prví sociálni demokrati, sa Viedeň pridržiava dodnes. To z nej urobilo jednorožca medzi európskymi metropolami: prosperujúce mesto, ktoré aj keď je pod tlakom, nezažilo krízu dostupnosti bývania svojich susedov.
Ďalšie dôležité správy
