Minister poľnohospodárstva Marc Fesneau na stretnutí s podnikateľmi z agropriemyslu priznal, že v súčasnej situácii hrajú ceny významnú úlohu.
„Problémy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat fungujú len vtedy, ak nájdeme niekoho, kto zaplatí za mäso vysokej kvality,“ poznamenal.
Zmena politiky
Jeho slová signalizujú veľký posun v politike vlády po tom, čo prezident Emmanuel Macron otriasol mocnou francúzskou loby intenzívneho poľnohospodárstva. Krátko po nástupe k moci v roku 2017 povedal totiž, že je čas „zastaviť výrobu, či už hydinového alebo bravčového mäsa, ktorá už nezodpovedá vkusu alebo potrebám“.
Obrovský priemysel je pod silným tlakom, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat a škody na životnom prostredí. Bretónske pláže napríklad sužujú problémy spojené so zelenými riasami z dusičnanov v hnojivách a odpadom z intenzívneho chovu zvierat.
Zdá sa, že Macronovo želanie stroskotalo. Inflácia cien potravín na úrovni 11 percent prinútila totiž kupujúcich vymeniť bioprodukty za lacnejšie mäso.
Len 30 percent Francúzov má teraz prostriedky na to, aby zaplatili viac za kvalitu v porovnaní s polovicou populácie pred šiestimi rokmi, povedal Pascale Hebel, analytik konzultačnej spoločnosti C-Ways.
Mäsožraví Francúzi
Keďže Macronova vláda teraz zdôrazňuje potrebu „potravinovej suverenity“ a znižovania dovozu, najväčšie skupiny intenzívneho poľnohospodárstva v krajine cítia, že vietor sa otáča. Napriek snahám o zníženie spotreby mäsa zostávajú Francúzi tvrdohlavo mäsožravci. Skonzumujú 113 kilogramov na osobu ročne, čo je takmer dvojnásobok celosvetového priemeru.
Gilles Huttepain, šéf hydinárskeho gigantu LDC a jeden z lídrov priemyselnej skupiny Anvol, uviedol, že cieľom je teraz opätovné pokrytie trhu, keďže každé druhé kurča skonzumované vo Francúzsku pochádza zo zahraničia.
Francúzski farmári sa pod tlakom vlády, supermarketov a skupín na ochranu zvierat takmer obrátili chrbtom k vajciam z intenzívneho chovu. Mnohí to teraz ľutujú, keďže predaj lacnejších vajec prudko stúpa.
Poľnohospodárska veľmoc v kríze
Francúzsko je však stále poľnohospodárskou superveľmocou. Okrem iného je najväčším dodávateľom hovädzieho mäsa v rámci Európskej únie, druhým najväčším producentom mlieka a tretím najväčším producentom bravčového mäsa.
Francúzski producenti ošípaných, ktorí boli pod tlakom, aby zmenili svoje intenzívne chovy, no stále je len jedno percento ich produkcie ekologické, môžu byť teraz spokojní. Ale tí, ktorí investovali do ekologického poľnohospodárstva, sú sklamaní, keďže spotrebiteľom ide najmä o cenu.
„Vraciame čas,“ varoval mliečny farmár Mathieu Courgeau, šéf skupiny Nourrir, ktorá presadzuje prehodnotenie potravinárskeho a poľnohospodárskeho priemyslu. „Upustiť od tlaku na kvalitu a vrátiť sa k tomu, čo sme robili od 60. rokov 20. storočia, teda vyrábať lacnejšie a lacnejšie bez ohľadu na to, aké sú skryté sociálne a environmentálne náklady, je úplne v rozpore s problémami, ktorým čelíme,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
