„Vzhľadom na úroveň politickej kultúry na Slovensku a na dôležitosť Ústavného súdu SR je lepšie, ak výber ústavných sudcov nie je iba v rukách parlamentu, ale je rozložený medzi viaceré ústavné orgány – teda aj prezidenta,“ povedala K. Babiaková.
Peter Wilfling z rovnakej organizácie sa domnieva, že zrušenie práva prezidenta menovať niektorých sudcov, ako aj predsedu ústavného súdu, sa javí ako účelová zmena, ktorá nie je vyvolaná skutočnou praktickou potrebou, ale snahou oslabiť politického protivníka vo funkcii prezidenta.
„Aktuálne navrhované zmeny dávajú možnosť stať sa ústavným sudcom aj osobe, ktorá by za iných okolností nebola prezidentom vymenovaná. Ak navyše bude takáto voľba tajná a nie verejná, nebude jasné, ktorí poslanci ako hlasovali a bude to priestor pre zákulisné dohody, za účelom presadiť zvolenie konkrétnej osoby. Znamená to, že poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť pred svojimi voličmi,“ tvrdí.
R. Madej v rozprave upozornil, že zámer predkladateľov pozmeňujúceho návrhu je legitímny a oproti pôvodnému vládnemu návrhu je to ďalší krôčik vpred. Argumentoval tiež tým, že ide o antiblokačné opatrenie, aby sa neopakovala situácia, kedy hlava štátu blokuje menovanie ústavných sudcov.
Peter Kresák (Most-Híd) v reakcii na R. Madeja upozornil, že s týmto návrhom má problém. „Je to úplná zmena filozofie,“podotkol.
Návrh Smeru-SD, ktorí podpísali aj členovia SNS, hovorí, že ak kandidát na sudcu ÚS získa v pléne aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub. Ak ich bude viac, rozhodujúce bude poradie podľa počtu získaných hlasov.
Naopak, ak sa takýmto spôsobom neobsadia všetky voľné miesta na Ústavnom súde, poslanci budú voliť kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, po dvoch na každý voľný post, a prezident si už bude vyberať.
