V Európe minulý rok spustili do prevádzky nové veterné elektrárne s výkonom 16.400 megawattov (MW). Do roku 2030 by pritom mali pribudnúť veterné elektrárne s výkonom až 187-tisíc MW. Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja sú komplikované povoľovacie procesy, informoval člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Lacko. Slovensku dokonca za nezjednodušenie týchto procesov hrozí aktuálne aj žaloba zo strany Európskej komisie.
„Nárast kapacity potvrdil, že veterná energia má v Európe miesto nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má v prevádzke veterné elektrárne s výkonom štyroch MW a nulový prírastok za minulý rok, je to varovný signál,“ upozornil Lacko. Najviac nových veterných elektrární pribudlo v Nemecku, vo Veľkej Británii a Francúzsku.
Hoci je viac ako 16-tisíc MW nových kapacít v Európe významných, ide iba o polovicu ročného nárastu, ktorý EÚ potrebuje na splnenie svojich cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti v roku 2030.
Lacko dodal, že veterná energetika, spolu s ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie, je nevyhnutnou súčasťou riešenia očakávaného rastu spotreby elektriny v Európe. Len európsky chemický priemysel očakáva podľa skupiny WindEurope rast spotreby zo 195 terawatthodín (TWh) v roku 2030 na 290 TWh v roku 2040.
„Pokiaľ sa Slovensko sústredí iba na otázku, odkiaľ odoberať plyn, či na nový jadrový zdroj, ktorý v optimálnom prípade spustíme najskôr po roku 2040, môže nám opäť ujsť vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej výroby,“ objasnil Lacko. Zároveň je podľa neho otázne, či Slovensko bude schopné lákať zahraničné investície, ktoré tvoria pracovné miesta v ekonomike. Dôvodom je, že investori považujú dostupnosť zelenej energie za jedno z dôležitých kritérií pre výber lokality.
Ďalšie dôležité správy
