Príkladom je Litva, z ktorej sa postupne stáva veterné kráľovstvo strednej Európy. Niektoré mestá a dediny doslova vstali z popola a vďaka veterným elektrárňam zažívajú zlaté časy – stačí sa pozrieť na poľský Margonin, kde sa infraštruktúra rozvíja raketovým tempom. Ako to vyzerá, keď vietor mení Európu – a kam smeruje veterný priemysel na Slovensku?
Litva: Z outsidera veterná veľmoc
Ešte pred pár rokmi bola Litva na energetickej mape Európy takmer neviditeľná. V roku 2023 dosiahla významný míľnik, keď prekročila hranicu 1 GW inštalovanej kapacity. Tento dynamický rast podporila aj Európska komisia, ktorá schválila investíciu 193 miliónov EUR na výstavbu nových offshore (pobrežných) veterných parkov.
Veterná energia dnes prináša Litve nižšie ceny elektriny, nové pracovné miesta a záujem veľkých investorov. Krajina sa tak postupne mení na energeticky sebestačnú veľmoc, ktorá v blízkej budúcnosti nebude potrebovať dovoz elektriny.
Podobný model môže fungovať aj u nás. Potvrdzuje to aj Lenka Jamborová, špecialistka na obnoviteľné zdroje energie zo spoločnosti SPP: „Moderné veterné turbíny sú tichšie, výkonnejšie a dokonale zapadajú do krajiny. Slovensko má skvelé podmienky na ich využitie – otázkou je len, kedy sa pridáme k európskym krajinám, ktoré veternú energiu už naplno využívajú.“
Poľsko: Budúci domov jedného z najväčších veterných parkov sveta
Náš severný sused zaznamenal v posledných rokoch významný rozvoj vo veternom sektore, pričom veterná energia sa stáva kľúčovou súčasťou jeho energetického mixu. V roku 2024 Poľsko vyrobilo rekordných 28,8 % svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov a podiel veterných elektrární tvoril až 14,9 % (čo zodpovedá 23,48 TWh vyrobenej elektriny).
Do budúcnosti má však ešte väčšie ambície. Na jar tohto roku Poľsko oznámilo výstavbu jedného z najväčších veterných parkov na svete – pobrežného parku Baltica 2 s výkonom 1 498 MW, ktorý bude porovnateľný s atómovou elektrárňou Mochovce. Tento megaprojekt by mal byť spustený začiatkom roka 2027 a výrazne posilní poľskú energetickú nezávislosť.
Dovtedy však zostáva hlavným centrom veternej energetiky v Poľsku Margonin, nenápadné mestečko s 3 000 obyvateľmi. V roku 2010 tu vyrástla najväčšia veterná farma v krajine, ktorá má 60 turbín a celkový výkon 120 MW, čo postačuje na zásobovanie 90 000 domácností. Margonin využíva veternú energiu naplno - príjmy mesta z dane z nehnuteľností vzrástli o 5,49 milióna zlotých ročne, čo umožnilo modernizovať infraštruktúru, školy, športoviská aj kultúrne projekty. Miestni sa tešia z kvalitných služieb a ako bonus platia nižšie dane.
„Veterné turbíny vyrábajú elektrinu bez potreby vstupných surovín, ako je napríklad uhlie, a jediným zdrojom je nevyčerpateľný vietor. Týmto spôsobom sa výrazne znižuje naša závislosť na fosílnych palivách a tiež na importe energie,“ vyzdvihuje výhody veternej energie Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku z SPP.
Ktoré ďalšie európske krajiny veria vetru?
Litva a Poľsko nie sú jediné príklady európskeho úspechu vo sfére energetického priemyslu. V celej Európe rastú veterné parky ako huby po daždi, a to vďaka ich značným ekologickým a ekonomickým benefitom.
Dánsko: Veterný líder
Dánsko je dnes celosvetovým lídrom v produkcii veternej energie. V roku 2024 získavalo viac ako polovicu, až 58 % svojej elektriny, z vetra. Veterné turbíny sa stali neoddeliteľnou súčasťou dánskej krajiny – rovnako ikonické ako farebné domčeky v Kodani. Krajina neustále investuje do rozširovania veterných fariem a plánuje, že do roku 2050 bude všetka jej elektrina pochádzať z obnoviteľných zdrojov.
Veľká Británia: Najväčšia veterný park na mori
Aj Briti stavili na vietor – a oplatilo sa! Hornsea Two, najväčší offshore veterný park na svete, zásobuje elektrinou viac ako 1,3 milióna domácností. Spojené kráľovstvo je európskym lídrom v oblasti pobrežnej veternej energie a vo svojej snahe neplánuje poľaviť – v roku 2023 veterná energia po prvýkrát prekonala plyn ako hlavný zdroj elektriny v krajine.
Nemecko: Veterné megaprojekty
Nemecku sa darí vo využívaní veternej energie na pevnine aj na mori. Veterné parky dnes pokrývajú takmer 30 % celkovej spotreby elektriny, pričom krajina pokračuje v masívnych investíciách do obnoviteľných zdrojov. Výrazné dotácie a znižovanie závislosti od fosílnych palív robia z Nemecka jedného z globálnych lídrov v zelených technológiách.
A kedy sa pridá Slovensko?
Na Slovensku máme výborné podmienky pre veterné parky, no ich rozvoj doteraz brzdili pomalé schvaľovacie procesy a nedostatočná kapacita distribučných sietí. Naše záväzky voči EÚ však naznačujú, že bez veternej energie sa v budúcnosti nezaobídeme – a to je len jeden z dôvodov, prečo je jej rozvoj nevyhnutný. „Ak chceme pritiahnuť do regiónu nové investície a zachovať tie existujúce, musíme byť schopní ponúknuť energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorú veľké firmy dnes vyžadujú. To je kľúčový faktor pre úspech v konkurenčnom prostredí, “ hovorí Lenka Jamborová z SPP.
Spoločnosť SPP, najväčší dodávateľ energií na Slovensku, preto začala aktívne rozvíjať veternú energiu ako súčasť svojej stratégie energetickej transformácie. Hoci je dlhodobo lídrom v dodávkach tradičných energií, dnes sa zameriava aj na obnoviteľné zdroje, aby posilnila energetickú bezpečnosť krajiny a prispela k jej udržateľnosti.
Aktuálne má SPP v procese prípravy päť projektov veterných parkov v lokalitách Drahovce, Galanta a Skalica, ktoré budú schopné vyrobiť 792 GWh elektriny ročne – čo je dostatok pre viac ako 315-tisíc domácností.
Litva, Poľsko, Dánsko či Veľká Británia už pochopili, že vietor je neobmedzený zdroj energie a jeho nevyužitie by bolo premrhanou príležitosťou. Fosílne palivá nie sú nevyčerpateľné. Čím viac elektriny získavame z obnoviteľných zdrojov, tým menej ich potrebujeme spaľovať. Veterná energia navyše pomáha znižovať ceny elektriny a znižuje závislosť na dovoze energetických surovín.
„Veterná energia je symbolom technologickej a ekologickej vyspelosti. Verím, že Slovensku prinesie väčšiu energetickú istotu a bezpečnosť. S jej príchodom vznikne nové priemyselné odvetvie, ktoré vytvorí množstvo pracovných príležitostí pre Slovákov,“ dopĺňa Tomáš Kupka z SPP.
