Zadlženie Európskej únie sa v prvom štvrťroku znížilo na 83,7 percenta HDP z 87,4 percenta HDP v porovnateľnom období vlani.
Vo svojej správe to uviedol únijný štatistický úrad Eurostat.
Rast HDP prevážil rast dlhu
Zadlženie EÚ sa znížilo aj oproti štvrtému štvrťroku minulého roka, keď predstavovalo 83,8 percenta HDP.
„Mierne zníženie pomeru verejného dlhu k HDP je spôsobené rastom HDP, ktorý v absolútnom vyjadrení prevážil nad rastom verejného dlhu,“ uviedol Eurostat.
Deficit verejných financií EÚ ako celku potom v prvom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov dosiahol tri percentá HDP, a zvýšil sa tak oproti deficitu 2,4 percenta HDP v rovnakom období vlaňajška, oznámil Eurostat.
Najzadlženejšou krajinou ostáva Grécko
Čo sa krajín eurozóny týka, zadlženie sa tam v prvom štvrťroku znížilo na 91,2 percenta HDP z 95 percent pred rokom. Vo štvrtom štvrťroku zadlženie eurozóny dosiahlo 91,4 percenta.
Deficit verejných financií sa medziročne zhoršil a dosiahol 3,2 percenta HDP v porovnaní s deficitom 2,7 percenta HDP. Klesol však medzikvartálne, v závere vlaňajška totiž predstavoval 4,7 percenta HDP.
Najvyššie zadlženie má naďalej Grécko, a síce 168,3 percenta HDP. Táto krajina ale zároveň znižuje zadlženie najrýchlejšie z celej Únie - pred rokom zadlženie Grécka predstavovalo 189,4 percenta vo vzťahu k výkonu ekonomiky.
Druhé najvyššie zadlženie malo Taliansko (143,5 percenta), nasleduje Portugalsko (113,8 percenta), Španielsko (112,8 percenta) a Francúzsko (112,4 percenta).
Naopak, najnižšie zadlženie malo Estónsko (17,2 percenta), Bulharsko (22,5 percenta) a Luxembursko (28 percent). V Luxembursku sa však zadlženie v prvom štvrťroku zvýšilo najviac v EÚ. Slovensko malo zadlženie 57,9 percenta.
Pakt stability a rastu
Štátny dlh za celú EÚ sa ku koncu prvého štvrťroka v absolútnych číslach zvýšil nad 13,51 bilióna eur, zatiaľ čo pred rokom mierne presiahol 13,02 bilióna eur.
Fiškálne pravidlá Európskej únie známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtové deficity tri percentá HDP.
Brusel však pozastavil platnosť paktu v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom pandémie. Jeho mimoriadne uvoľnenie potom predĺžil, najmä pre energetickú krízu čiastočne spôsobenú vojnou na Ukrajine.
Ďalšie dôležité správy
