Potenciál vodíka ako bezuhlíkového paliva vyvoláva nadšenie. Od púští v Austrálii a v Namíbii až po úžiny Patagónie, firmy a vlády po celom svete plánujú postaviť takmer 1 600 závodov na jeho produkciu. Plyn možno vyrábať čisto, pomocou elektriny z vetra alebo slnka, v rámci procesu, pri ktorom sa rozdelia molekuly vody na vodík a kyslík. Je tu však jeden problém –väčšina týchto projektov nemá jediného zákazníka, ktorý by si toto palivo kúpil, napísala agentúra Bloomberg.
Vodík si nemá kto kúpiť
Z hŕstky tých, ktorí majú nejakú zmluvu o nákupe tohto paliva, ich má väčšina len vágne, nezáväzné podmienky. Dajú sa tak v tichosti zrušiť, ak si to potenciálni kupci rozmyslia. V dôsledku toho sa mnoho projektov, o ktorých teraz s veľkou slávou hovoria krajiny, ktoré sa usilujú o to, aby sa stali „Saudskou Arábiou vodíka“, pravdepodobne nepodarí nikdy zrealizovať. Iba 12 percent závodov na vodík má zmluvu so zákazníkmi na využitie tohto paliva.
„Žiadny rozumný developer nezačne vyrábať vodík, ak preň nebude mať kupca, a žiadny rozumný bankár nepožičia peniaze na rozvoj projektu, ak nemá dostatočnú istotu, že vodík niekto kúpi,“ hovorí analytik organizácie BloombergNEF Martin Tengler.
Boj proti zmene klímy
Je ľahké pochopiť, prečo zástancovia vodíka v ňom vidia taký potenciál. Táto molekula môže mať zásadný význam pre dosiahnutie nulových čistých emisií v rámci boja proti zmenám klímy. Pri spaľovaní v turbíne alebo v palivovom článku vyrába energiu bez toho, aby vypúšťala do ovzdušia skleníkové plyny. Takmer všetok používaný vodík sa získava zo zemného plynu, pri jeho produkcii z vody a za využitia obnoviteľných zdrojov energie sa však nevypúšťa žiadny oxid uhličitý.
Mnoho analytikov nevidí inú možnosť, ako dekarbonizovať výrobu ocele, námornú dopravu a ďalšie odvetvia, ktoré nemôžu ľahko fungovať len s využitím elektriny. BloombergNEF odhaduje, že v roku 2050 bude potrebných 390 miliónov ton vodíka ročne, aby sa podarilo eliminovať emisie oxidu uhličitého z globálnej ekonomiky. To je viac ako štvornásobok množstva, ktoré sa používa dnes.
Zelená transformácia
Prechod na vodík však nie je jednoduchý. Väčšina podnikov, ktoré by mohli využívať vodík, by k tomu potrebovala drahé nové vybavenie, čo sa im nechce obstarávať. Vodík vyrobený z čistej energie potom stojí štyrikrát viac než vodík vyrobený zo zemného plynu. Zároveň je ťažké vybudovať infraštruktúru pre dodávky vodíka – nielen závody na jeho produkciu, ale aj potrubia na jeho prepravu –, keď sa dopyt po ňom môže objaviť až o niekoľko rokov.
Krajiny s potenciálom produkcie veľkého množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako je Čile, Austrália a Egypt, oznámili vysoké ciele produkcie tohto paliva, často na vývoz. Len v Číne bola oznámená výstavba viac ako 360 závodov na zelený vodík.
Ambiciózne ciele Únie
Európska únia si stanovila cieľ do roku 2030 vyrobiť desať miliónov ton bezuhlíkového vodíka a rovnaké množstvo doviesť. V Spojených štátoch vyčlenil prezident Joe Biden osem miliárd amerických dolárov na vytvorenie takzvaných vodíkových centier, teda zoskupení podnikov vyrábajúcich a využívajúcich toto palivo.
Generálny riaditeľ firmy Plug Power Andy Marsh uviedol, že jeho spoločnosť vykonáva inžinierske a projekčné práce na európskych projektoch, ktoré by spolu na výrobu zeleného vodíka využili zhruba 4,5 gigawattu obnoviteľnej energie. „Ak sa podarí realizovať polovicu, budeme šťastní,“ povedal. „Ak sa podarí realizovať štvrtinu, budeme tiež šťastní,“ dodal. Hoci si EÚ stanovila ambiciózne ciele, členské štáty ich stále zapracovávajú do svojich predpisov, čo zdržuje súkromné investície, upozornil Andy Marsh.
Daňové úľavy na vodík
V USA sa priemysel a Bidenova vláda naďalej sporia o požiadavky na uplatnenie daňových úľav na vodík podľa federálneho zákona. Projekty určené na vývoz medzitým čelia ďalším prekážkam. Na rozdiel od zemného plynu a ropy zatiaľ neexistuje pre prepravu vodíka globálny systém. Preprava vyžaduje jeho podchladenie, stlačenie alebo prepravu v inej, lepšie zvládnuteľnej forme, ako je čpavok, ktorý kombinuje vodík s dusíkom.
Generálny riaditeľ firmy na výrobu vodíkových zariadení Thyssenkrupp Nucera Werner Ponikwar považuje potrubie za dobrú možnosť. Mnoho budúcich vývozcov vodíka však nebude schopných dostať vodík k svojim prípadným zákazníkom prostredníctvom potrubia. „Ak musíte prekonať oceán, je to zložitejšie,“ upozornil Werner Ponikwar. Mnohí očakávajú, že ambicióznejšie projekty budú ticho zrušené. Niektoré navrhované závody už boli odložené.
Werner Ponikwar povedal, že majú šancu na úspech projekty, ktoré zahŕňajú celý ekosystém, teda umiestnenie závodu na vodík blízko zdroja čistej energie a s pripraveným zákazníkom na dosah ruky. Jeho spoločnosť napríklad dodáva zariadenia do závodu na vodík v severnom Švédsku, ktorý bude následne zásobovať železiareň a oceliareň, ktorú pripravuje firma H2 Green Steel. Tá na projekt získala 6,5 miliardy eur. Elektrinu bude závod získavať z vodných elektrární, ktorých je v re
Ďalšie dôležité správy
