Nová vláda Sebastiana Kurza má na stole ambiciózne plány znižovania verejných výdavkov. Celkovo chce len tento rok ušetriť 2,5 miliardy eur. Informuje o tom agentúra Reuters aj portál hungarytoday.hu.

Jedným z prvých oznámených krokov je zníženie objemu vyplácaných dávok na deti pre občanov iných členských krajín EÚ, ktorí v Rakúsku žijú oddelene od svojej rodiny.

Túto možnosť využívajú tisíce Slovákov, Maďarov, Rumunov, či Poliakov, čím si výrazne vylepšujú rodinný rozpočet. Prídavok na jedno dieťa sa začína zhruba na úrovni 114 eur, čo je podstatne viac, ako by získali z domáceho sociálneho systému.

Ak vláda S. Kurza presadí svoj plán, slovenský zamestnanec v Rakúsku tak môže po novom dostávať oveľa nižšiu sumu, ktorá sa bude blížiť oficiálnej slovenskej dávke vo výške necelých 24 eur.

Slováci by prišli o 63 miliónov

Nová rakúska vláda chce ako prvé úsporné opatrenie presadiť zníženie rodinných prídavkov pre cudzincov v krajine, pretože je to legislatívne najjednoduchšie.

Ročne tieto dávky stoja rakúsku štátnu kasu 273 miliónov eur a dostáva ich 132 tisíc detí v zahraničí. Po novom by sa táto suma mala znížiť o 100 miliónov, čo je úspora na úrovni približne 40 percent.

„Je to nespravodlivý systém, keď dve rumunské deti, ktoré nežijú v Rakúsku, dostávajú od nás takmer 300 eur mesačne, čo je takmer priemerná mzda v ich krajine,“ cituje rakúskeho kancelára S. Kurza agentúra Reuters.

Na plánovaných škrtoch by podľa portálu Hungarytoday.hu najviac stratili Maďari, na ktorých z celkového balíka zahraničných prídavkov pripadá najviac (80 mil.), nasledujú Slováci (63 mil.), Poliaci (38 mil.) a Rumuni (32 mil.).

Rakúšania sa nechystajú úplne zrušiť vyplácanie rodinných prídavkov do cudziny, iba ho znížiť o 40 percent. V prípade Slovenska by to predstavovalo pokles o viac ako 25 miliónov eur.

Z Európy sa ozvú námietky

Slováci, Maďari, Rumuni, či iné národy EÚ sú európskymi občanmi a to im garantuje právo na rovnaké zaobchádzanie v každom členskom štáte, aké sa dostáva domácemu obyvateľstvu.

S tým súvisí aj nárok na vyplácanie rodinných prídavkov bez ohľadu na to, kde deti zamestnanca z iného členského štátu žijú.

Preto nová legislatívna zmena môže naraziť na námietky Európskej komisie, ktorá ju môže označiť za diskriminačnú. Podobnú úpravu už v minulosti zvažovalo Nemecko, ale napokon sa tejto myšlienky vzdalo.

V konečnom dôsledku bude o spore rozhodovať Európsky súdny dvor, ktorý sa v podobných prípadoch zvykne prikloniť na stranu záujmov občana.

Znížiť chcú aj podporu pre migrantov

Rakúsko však môže úspešne argumentovať tým, že prídavky na deti žijúce v cudzine neruší, iba ich prispôsobuje životným nákladom v krajine ich pobytu.

Zmyslom týchto dávok je pomôcť rodičom s výdavkami na starostlivosť o deti, ktoré však nevynakladajú v Rakúsku, ale v svojej domovskej krajine.

Balík plánovaných úsporných opatrení novej rakúskej vlády nesporne cieli na sympatie domáceho obyvateľstva. Okrem okresania prídavkov zasielaných do cudziny, má klesnúť aj podpora pre azylantov v Rakúsku a prístup migrantov k rôznym sociálnym benefitom.