Jupiterov mesiac Europa sa nachádza 671-tisíc kilometrov od Zeme. Vedci z NASA po novom zistili, že každých 24 hodín vyprodukuje tisíc ton kyslíka. Také množstvo by počas jedného dňa udržalo nažive až milión ľudí.
Nové odhady expertom neslúžia na to, aby určili, koľko „pozemšťanov“ by mohlo Jupiterov mesiac úspešne kolonizovať. Ich účelom je zistiť, či na Europe existuje život. „Myslíme si, že Europa je najpravdepodobnejšie miesto, kde by sme okrem Zeme mohli nájsť život,“ povedal pre Business Insider Curt Niebur, hlavný vedec NASA pre prieskum vnútorných planét.
Ak by sa táto hypotéza naplnila, výskumníci by zrejme objavili iba o mikróby alebo možno nejaké zložitejšie organizmy. Existujúce formy života by ale nežili na povrchu, pretože ho tvorí zamrznutá púšť. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa nachádzali v obrovskom podzemnom oceáne, ktorý môže obsahovať až dvojnásobne viac vody než Zem.
Ako Europa produkuje kyslík
Produkcia kyslíka na Europe prebieha inak ako na Zemi, ktorá zaň vďačí procesu fotosyntézy. Tvorba kyslíka je na mesiaci možná najmä vďaka jeho materskej planéte. Jupiter totiž emituje silné žiarenie nabité časticami, ktoré na Europe interagujú so zamrznutým ľadom na jej povrchu.
Táto reakcia spôsobí rozpad molekúl H2O na vodík a kyslíkový plyn. Kam sa tento kyslík podeje, je záhadou, ktorá vedcom nedá spať. Podľa ich teórie sa jeho časť môže zachytiť v ľade, uniknúť do vesmíru či skončiť v podzemnom oceáne Europy.
„Je to pre nás veľká neznáma,“ dodal Niebur s tým, že existuje až príliš možností, kde by kyslík mohol nakoniec skončiť.
Misia Clipper
NASA v októbri vyšle k Europe planetárnu sondu Clipper, ktorej cieľom bude určiť, či je mesiac obývateľný. Clipper bude vybavený prístrojmi na skúmanie vnútorných štruktúr vrátane podzemného radaru. Vedci z NASA budú vďaka nemu môcť preniknúť do hĺbky niekoľkých desiatok metrov a určiť, či sa kyslík dostal až do podzemného oceánu.
Toto zistenie pomôže expertom lepšie pochopiť možnú obývateľnosť mesiaca, no automaticky nepotvrdí, či na Europe existuje život. Aj na Zemi dokázali organizmy žiť bez kyslíka zhruba 1,5 miliardy rokov.