Európski vedci pracujú na vytvorení jednoduchých foriem života od základov, pričom využívajú rozvíjajúcu sa oblasť syntetickej biológie. Chcú premeniť neživé chemické látky na metabolicky aktívne bunky, ktoré sa budú deliť, rásť a podliehať „darvinovskej evolúcii“ v priebehu šiestich rokov. Informuje o tom Financial Times.
Projekt MiniLife získal financovanie vo výške 13 miliónov eur od Európskej rady pre výskum (ERC), ktorá združuje biológov a chemikov z viacerých univerzít. Ak bude úspešný, môže sa stať prvým projektom na svete, ktorý splní minimálne kritériá pre vznik syntetického života.
„Úspech by znamenal prelomový míľnik v základnom výskume,“ uviedol vedúci výskumník projektu Eörs Szathmáry, riaditeľ Centra pre konceptuálne základy vedy v Nadácii Parmenides v Nemecku. „Vytvorenie živých systémov od nuly je dlhotrvajúcim snom ľudstva“.
Vzdelanie je nám už zbytočné, obávajú sa vedci, ktorých prácu nahrádza AI
Hoci iní vedci skúmajú umelý život na základe známych biologických stavebných blokov, ako sú nukleotidy, tím MiniLife sa vydal inou cestou. Ich cieľom je začať úplne od nuly, bez použitia molekúl, ktoré už samy vznikli evolúciou.
„Abstrahujeme od známych foriem života, pretože tie sú vysoko evolučne pokročilé,“ vysvetľuje E. Szathmáry. „Naším cieľom je minimalizovať zložitosť a vytvoriť základnú formu života“.
Projekt skúma štyri rôzne chemické systémy, ktoré by mohli samostatne alebo v kombinácii vytvoriť základ pre život. Všetky tieto systémy sú „autokatalytické“, čo znamená, že chemické reakcie, ktoré prebiehajú, sú katalyzované vlastnými produktmi. Táto vlastnosť je nevyhnutná pre samoreplikáciu.
Aby bol systém považovaný za životaschopný, musí preukázať spoľahlivú dedičnosť – schopnosť odovzdávať charakteristiky z jednej generácie na ďalšiu. To by mohlo byť dosiahnuté v kombinácii s inými systémami, ktoré sú predmetom výskumu.
Ďalšie dôležité správy
