Pred sto rokmi spustil vedec Arthur Watkins výnimočný projekt, v rámci ktorého začal zbierať vzorky pšenice z celého sveta. Jeho práca priniesla prvé dramatické výsledky. Britsko-čínskemu tímu sa podarilo sekvenovať DNA všetkých 827 druhov pšenice, ktoré Watkins zozbieral a sú uložené v John Innes Centre neďaleko Norwichu.
Vedci tak vytvorili akúsi genetickú zlatú baňu, keďže identifikovali aj doteraz neznáme gény. Tie teraz použijú na vytvorenie odolných odrôd prinášajúcich bohatšie úrody, čo by mohlo pomôcť nakŕmiť narastajúcu populáciu Zeme. „Môžeme znovu objaviť nové, funkčné a prospešné odrody, ktoré z modernej pšenice vymizli po ‚zelenej revolúcii‘ v 20. storočí. Máme príležitosť ich vrátiť späť do šľachtiteľských programov,“ vysvetlil denníku Guardian druhý vedúci projektu, profesor Š'-feng Čcheng z Čínskej akadémie poľnohospodárskych vied.
Vedci v súčasnosti vyvíjajú odrody, ktoré sú schopné rásť v slanej pôde alebo znižujú potrebu dusíkatých hnojív, ktorých výroba je hlavným zdrojom uhlíkových emisií. Výskumníci z Poľnohospodárskej univerzity v Pandžábe zas pracujú na zlepšení odolnosti pšenice voči rôznym ochoreniam.
Pšenicu každým rokom konzumuje stále viac ľudí, keďže svetová populácia naďalej rastie. V rámci ich jedálnička zodpovedá za každú piatu prijatú kalóriu. „Pšenica bola základným kameňom ľudskej civilizácie. V oblastiach ako Európa, severná Afrika, veľké časti Ázie a následne aj Severná Amerika jej pestovanie nakŕmilo obyvateľov veľkých ríš od starovekého Egypta po modernú Britániu,“ dodal Simon Griffiths, genetik z John Innes Centre a jeden z vedúcich projektu.
Ďalšie dôležité správy
