O zaradení odsúdeného do stupňa stráženia by mohla po novom namiesto súdu rozhodovať tzv. umiestňovacia komisia ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Vyplýva to z navrhovanej novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
„Zaradenie do stupňa stráženia má byť prispôsobené odsúdenému a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako,“ argumentuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v návrhu.
Prognóza rizikového správania
Súčasnú súdnu diferenciáciu chce doplniť o prognózu rizikového správania odsúdeného v podmienkach väznice. Zahŕňať má riziko úteku či násilného správania.
„Z hľadiska európskeho porovnania patrí Slovenská republika k jedným z posledných štátov, ktoré pri určovaní stupňa stráženia odsúdeného zohľadňujú výlučne trestnoprávne kritériá a o spôsobe výkonu trestu rozhoduje výhradne súd,“ zdôraznilo ministerstvo s tým, že vo väčšine krajín Rady Európy rozhoduje o stupni stráženia odsúdeného buď výhradne väzenský orgán alebo kombinovaný diferenciačný systém.
Do 90 dní od nástupu
Podľa návrhu by mala komisia o zaradení rozhodnúť do 90 dní od nástupu odsúdeného do výkonu trestu. Tiež má mať právomoc rozhodovať o zmene stupňa stráženia.
„O sťažnosti proti rozhodnutiu umiestňovacej komisie o určení stupňa stráženia rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni a o sťažnosti proti rozhodnutiu umiestňovacej komisie o zmene stupňa stráženia rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva,“ priblížilo ministerstvo.
Umiestňovanie k miestu bydliska
Rezort spravodlivosti navrhuje v rámci novely zlepšiť podmienky pre odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Okrem definovania minimálnej obytnej plochy aj umiestňovaním odsúdených čo najbližšie k miestu ich bydliska.
Právo na návštevu by sa mohlo rozšíriť o videonávštevu, navrhuje sa aj zvýšenie minimálnej doby telefonovania odsúdených. Úpravy sa má dočkať výkon trestu odňatia slobody matiek s deťmi či výkon trestu v otvorenom oddelení i špecializovaných oddieloch.
Legislatívny návrh možno pripomienkovať do 11. augusta. Účinnosť legislatívy je navrhovaná od januára 2023. V prípade ustanovení týkajúcich sa problematiky stupňov stráženia o rok neskôr.
ZVJS víta návrh
Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) s návrhom rezortu spravodlivosti súhlasí, uviedla hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.
„Hodnotenie nebezpečnosti páchateľa v súvislosti so škodlivosťou činu neznamená, že páchateľ je nebezpečný v rovnakej miere ako trestný čin,“ vyhlásila s tým, že k navrhovanej zmene Slovenskú republiku opakovane vyzýva Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Individuálne posúdenie
Výbor podľa jej slov zdôraznil, že „diferenciáciu väzňov by malo vždy robiť vedenie väznice na základe individuálneho posúdenia rizika a potrieb vo svetle správania sa každého odsúdeného po nástupe na výkon trestu“. Väzenský personál by mal mať totiž oveľa lepšie predpoklady na stanovenie primeraného stupňa bezpečnostných opatrení v prípade odsúdeného v danom ústave než sudca v štádiu vynášania rozsudku.
V praxi by to malo znamenať, že by sa odsúdený až do rozhodnutia komisie nachádzal v tzv. nástupnom oddiele. „Ide o oddiel, ktorý sa v ústavoch zriaďuje na účel zabezpečenia adaptácie odsúdeného a oboznámenia sa s podmienkami výkonu trestu,“ vysvetlil hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.
Boli súčasťou komisie
Ako ďalej Kacvinská uviedla, zástupcovia ZVJS boli súčasťou odbornej komisie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) pre prípravu legislatívnych zmien upravujúcich podmienky výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, „a teda aj pri tvorbe predmetného novelizačného znenia, s ktorým sa plne stotožňujeme“.
Ďalšie dôležité správy
