Taliansky podnikateľ Antonino Vadala bol nielen poľnohospodárom na Slovensku, ale podľa obvinení z medzinárodného zatykača aj osobou podozrivou z toho, že sa podieľal na drogovej činnosti a praní špinavých peňazí. TREND má k dispozícii materiály, ktoré získal od zdroja blízkeho štátnym orgánom a podľa ktorých robil opakovane stotisícové neobvyklé obchodné operácie aj cez slovenské firmy už v roku 2011.
Za neobvyklú je označená polmiliónová transakcia, ktorá súvisí s Máriou Troškovou. Finančný prevod 540-tisíc eur sa týka Vadalovej firmy AV - REAL. V súvislosti s ním sa spomína aj M. Trošková, ktorá s firmou v tom čase nemala oficiálne nič spoločné. Z materiálov nie je jasné, či prevod realizovala práve ona, alebo mala splnomocnenie konať v mene AV-REAL.
M. Trošková bola donedávna asistentkou premiéra Roberta Fica, ktorá sa zúčastňovala rokovaní s najvyššími predstaviteľmi štátov, napríklad Angelou Merkelovou. Vadalova AV – REAL figurovala v trestnom oznámení, podľa ktorého sa cez túto spoločnosť mali presunúť tri byty v zásade s jediným cieľom - vyžiadať si vratku DPH od štátu. Na prípad upozornil v nedopísanom článku zavraždený novinár Ján Kuciak.
Prudký nárast aktivity
Prevod bytov sa uskutočnil v máji 2011. Neobvyklú bankovú transakciu, pri ktorej svieti meno M. Trošková, zaznamenala banka pri AV Real v septembri 2011. V tom čase pritom M. Trošková okrem spoluvlastníctva firmy Gia Management a priateľského vzťahu s A. Vadalom nemala oficiálne nič spoločné s firmou AV-REAL.
Neobvyklá finančná operácia sa uskutočnila len mesiac po tom, čo M. Trošková začala s A. Vadalom podnikať v spoločnej firme Gia Management. Firmu AV-REAL vtedy výlučne vlastnil A. Vadala a bol jediným konateľom. TREND sa snažil spojiť s M. Troškovou a zistiť, prečo riešila vysoké finančné operácie na účte firmy, s ktorou nemala mať na prvý pohľad nič spoločné.
„Mária Trošková nepracuje na úrade vlády,“ prišla odpoveď z tlačového odboru. Premiér R. Fico po prevalení prepojenia M. Troškovej s A. Vadalom najskôr verejnosť informoval, že jeho asistentka sa vzdáva funkcie len dočasne. TREND tiež kontaktoval jej mamu, ktorá vzťah svojej dcéry s A. Vadalom opísala nedávno pre denník Nový Čas. No kontakt na dcéru redakcii neposkytla.
A. Vadala ešte v roku 2016 v rozhovore pre týždenník Plus 7 dní, ktorý až prednedávnom publikoval TREND, uviedol, že M. Trošková pre neho pracovala a riešila aj veci v banke. Na otázku, čo bolo náplňou práce M. Troškovej, uviedol: „Pomáhala, čo bolo treba. Do banky chodila, s obchodmi, keď sme mäso vyvážali do Turecka.“
Viliam Jasaň a Mária Trošková Zdroj: Július Dúbravay
S A. Vadalom sa TRENDU tento týždeň spojiť nepodarilo, keďže je vo väzbe. Zatkli ho v polovici marca na základe medzinárodného zatykača pre drogy a pranie špinavých peňazí.
Talianska prokuratúra ho prešetruje priamo v spojení s mafiánskym spolčovaním, obchodom s omamnými látkami a praním peňazí získaných z tejto trestnej činnosti. Prokurátor, ktorý má na starosti jeho prípad, hovorí, že túto činnosť vykonávali vo veľkej miere aj mimo Talianska. Zároveň pripomína, že v biznise ‘Ndranghety je väčšinou veľká časť aktivít legálnych, napríklad ich obchody v oblasti poľnohospodárstva. Napríklad pašovanie drog do Talianska z Latinskej Ameriky sa dialo v rámci ich biznisu s ovocím.
Čo robila AV-REAL
Na AV-REAL v súvislosti s A. Vadalom upozornil zavraždený J. Kuciak. Podľa policajného uznesenia sa v máji 2011 mal uskutočniť prevod troch bytov medzi firmami okolo A. Vadalu a ďalším Talianom Antoniom Palombim. V priebehu niekoľkých mesiacov boli byty pôvodne v Palombiho firme Alto najskôr prevedené na spoločnosť GENNA a následne na firmu AV-REAL.
Podľa odôvodnenia policajného uznesenia, ktoré získal portál Aktuality.sk na základe infozákona, zmyslom obchodov malo byť to, že Vadalova firma AV - REAL, ktorá bola v reťazci tretia, dostane nadmerný odpočet DPH vo výške asi 80-tisíc eur v súvislosti s bytmi. V pozícii svedka-poškodeného to priznal pred políciou sám A. Palombi.
„Uviedol, že Antonino Vadala mu poradil, aby previedli byty na spoločnosť AV - REAL cez spoločnosť GENNA, s.r.o., lebo táto spoločnosť sa zaoberala predajom bytov a spoločnosť ALTO, s.r.o. nebola platcom DPH. Spoločnosť GENNA to potom mala previesť za oveľa vyššiu sumu. Týmto spôsobom, keďže AV-REAL je platiteľom DPH, pri kúpe by si to potom odpočítal,“ citoval vyšetrovateľove závery z výpovede Palombiho J. Kuciak.
Firma AV-REAL vznikla len v decembri 2010. Materiály TRENDU konštatujú, že jej firemný účet bol založený vo februári 2011, pričom „do septembra roku 2011 účet vykazoval nízku aktivitu. Na účte boli realizované najmä hotovostné operácie v nižších sumách“. Čo potvrdzuje verziu, že napriek deklarovaj kúpe bytov firmou AV–REAL, nebolo v pláne za tieto byty peniaze reálne uhradiť.
AV–REAL si podľa účtovných závierok uplatnila vratky DPH aj za roky 2013 a 2014, zakaždým okolo sumy 40-tisíc eur. Napriek majetku okolo dvoch miliónov eur skončila vlani firma v predĺžení, teda jej dlhy prevyšovali jej majetok a uviedla tak záporné vlastné imanie. Podľa informácií portálu Finstat.sk uvádza firma daňové dlhy nonstop od júla 2016, posledný daňový nedoplatok je 26-tisíc eur. V súvislosti s firmou je tiež evidovaných 19 súdnych rozhodnutí, firma uvádza bežné bankové úvery v sume 750-tisíc eur.
Biznis s Albáncami
Popis firmy podľa materiálov pokračuje s tým, že „od 01. 09. 2011 došlo k zvýšeniu realizácie finančných operácií, a to prijímanie domácich platieb vo vyšších sumách. Finančné prostriedky sú zasielané z účtu Dituria – S, s.r.o., pričom po pripísaní finančných prostriedkov sú realizované hotovostné výbery a debetné prevody do zahraničia“. Dituria – S, dnes už premenovaná na Miraj, patrí lučeneckému podnikateľovi s macedónskymi koreňmi Seatovi Aličaušimu. S jeho firmami mali ďalšie firmy A. Vadalu realizovať aj iné neobvyklé operácie v závere roka 2011.
V decembri 2011 prebehol neobvyklý opakovaný presun podobnej čiastky medzi viacerými firmami, v ktorých vystupovali ako konatelia a spoločníci v tom čase S. Aličauši, levický podnikateľ Husniriza Kukuli, albánski Macedónci a A. Vadala. Takmer totožná suma sa v priebehu niekoľkých dní presunula medzi rôznymi firmami, často prepojenými rovnakými osobami, pričom pôvodne bola určená ako záloha na stroje a skončila ako splátka pôžičky.
Prevod sumy 480-tisíc eur sa začal v decembri 2011 v lučeneckej firme Krempos, spol. s r.o., s označením „záloha na stroje a výrobu pelety“. Následne peniaze smerovali do eseročky Agra, z ktorej boli po pár dňoch prevedené do Bovinex spol. s r.o., z ktorej prevodom na pobočke smerovali do Stavmonta - KB s.r.o. Odtiaľ späť to Bovinexu, do Dituria - S a končili rozdelné na menšie sumy a s popisom „vrátenie pôžičky“ na účtoch fyzických osôb s prepojením na H. Kukuliho.
Firma Krempos, v ktorej sa prevody začali, vtedy aj teraz patrí S. Aličaušimu. Vstúpil do nej v roku 2001 spolu s H. Kukulim a v roku 2004 v nej niekoľko mesiacov pôsobil aj Muslija Besim. Za roky 2012 až 2014 firma vygenerovala dvoj- až štvornásobné zisky oproti tržbám. Potom jej výsledky začali klesať, čo S. Aličauši vysvetľuje predajom časti pôdy. Za rok 2013 napríklad firma čerpala z Pôdohospodárskej platobnej agentúry dotácie vo výške 2,6 milióna eur.
Dorubili mu daň
Podnikateľ albánskeho pôvodu S. Aličauši TRENDU potvrdil, že v súvislosti so spomínanou sumou prebehla vo firme Krempos aj daňová kontrola, ktorá faktúru neuznala a firma musela doplatiť daň z príjmu. Obchod sa podľa neho týkal tendra v Turecku a dovozu mäsa.
„Vtedy mi na účet z Turecka prišlo 30 miliónov eur. Robil som rôzne aj väčšie prevody s firmami, s ktorými som obchodoval. Suma, ktorú spomínate, súvisela s peletovňou. Mal som aj kvôli tomu daňovú kontrolu, neuznala mi celú faktúru, len 80-tisíc.“
Dodal, že sa chcel voči tomu odvolať, ale mala to na starosti asistentka a zmeškala lehotu. Nepamätá si, že by ho niekedy v súvislosti s ekonomickými trestnými činmi vyšetrovala polícia.
Polícia TRENDU do zverejnenia článku neodpovedala, či preverovala firmy, medzi ktorými sa prevody udiali.
Aj S. Aličauši sa pozná s M. Troškovou, povedal, že sa spoznali, keď riešili mäso v Turecku. S. Aličauši tiež povedal, že nakupuje dobytok s DPH na Slovensku a vyváža ho to Turecka bez DPH, keďže ide o štát mimo únie. S tým súvisia podľa neho DPH vratky, ktoré si žiada od štátu.
Aj vlani mala v jeho spoločnosti Krempos prebehnúť kontrola na DPH, ktorá sa skončila pred mesiacom bez zistenia pochybení a mali mu vyplatiť vratku v desaťtisícoch eur.
Len pre zaujímavosť, neobvyklý prevod sa udial v čase, keď na prelome rokov 2011 a 2012 skolaboval daňový systém a daniari tak nejaký čas nevedeli overovať, či firmy majú skutočne právo na vratky DPH, ktoré si nárokovali.
Čudní ľudia u Albáncov
Rodiny Aličauši a Kukuli patria medzi významných slovenských podnikateľov, ktorých prepája mnoho obchodných väzieb.
Rodina Kukuli, ktorú vedie macedónsky albánec Husniriza Kukuli, pôsobí najmä v Leviciach. V meste pôsobil ešte pred pádom komunizmu ako predajca zmrzliny. Dnes kontroluje tamojšie najväčšie nákupné centrum Dituria, výrazne sa angažuje v poľnohospodárstve, vlastní tiež areál textilky Slovenka. Oficiálne si to neuvádza, no v Macedónsku financuje rovnomennú nádaciu Dituria, na čele ktorej stojí vysokoškolský profesor z Macedónska Musa Musai. Ten sa vo svojich prácach venuje aj tomu, ako veľmi povzniesla islamská kultúra Európu v čase, keď ju okupovala Osmanská ríša.
H. Kukuli je dnes súčasťou levickej šľachty so širokou sieťou kontaktov. Vďačí za to aj váženým miestnym rodinám, ktoré sa spolupodieľajú na jeho biznise a ktorých spojenectvo siaha ešte do čias komunizmu, keď spolu pôsobili v miestnych straníckych štruktúrach.
Napríklad, rodina Róberta Ešeka, Kukuliho partnera a právnika, takto spolupracovala s rodinou Bernarda Slobodníka, dlhodobého popredného policajného funkcionára v Košiciach, neskôr regionálneho šéfa NAKA a dnes riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície.
U H. Kukuliho začínal aj Seat Aličauši, ktorého cesty sú ešte spletitejšie a na Slovensko prišiel pred takmer dvadsiatimi rokmi. Najskôr podnikal s H. Kukulim v Leviciach, dnes žije a podniká v Lučenci, kde má v správe veľké množstvo pozemkov, venuje sa tiež biznisu s dobytkom.
Aličaušovcom sa darí dobre. Minulé leto otvorili veľký ubytovací areál Miraj s akvaparkom s morskou vodou, mladší potomkovia sa po meste vozia na Ferrari.
Legenda biznisu s drogami
Aličaušiho začiatky na Slovensku ho však podľa vtedy uvádzaných adries pobytu a partnerstvách vo firmách prepájajú s inou albánskou skupinou, s kosovskou rodinou Muslia. Tá tu registrovala firmy na obchod s topánkami či odevmi, v ktorých mali za partnerov prvú ligu európskoho obchodu s narkotikami. V tom čase sa tu vyskytovala skutočná legenda albánskeho biznisu s drogami Nedžmedin Zeka.
V rámci širokej medzinárodnej spolupráce tu mal byť po dlhých rokoch príprav zaistený slovenskou políciou. Ale nepodarilo sa, zmizol v poslednej chvíli, aby sa následne stal šéfom albánskeho narkobiznisu v Taliansku. Zo známych mien z toho obdobia treba spomenúť aj chorvátsku postavu Pjetera Nikollaja, ktorý bol neskôr v česku vo väzbe v súvislosti s pašovaním drog. „Prípad tiež sprevádzala séria vrážd, podivných úmrtí a zmiznutí,“ napísal v vtedy český Týden. Aj v Česku s ním mali spoločné firmy tí istí Musliovci, ako na Slovensku.
S Aličaušim a Kukulim priamo vo firmách pôsobí aj jeden zo skupiny Musliovcov, ktorých prepájajú rovnaké adresy. S. Aličauši však hovorí, že nevie, či ide o rovnakého človeka. Vraví tiež, že nevie kto je N. Zeka a v živote ho nestretol.
Rodiny Aličauši aj Kukuli spája aj zvláštny biznis model. Do svojich firiem zaregistrovali desiatky krajanov z albánskej časti Macedónska, ale napríklad aj z Turecka, najčastejšie ako konateľov vo svojich firmách. Táto formalita im môže pomôcť, aby sa na Slovensku mohli legálne usadiť.
Úloha Slovenska v albánskom narkobiznise
Slovenská úloha v európskom narkobiznise je pomerne významná. Hneď po páde železnej opony sa Slovensko stalo súčasťou balkánskej cesty. Teda trasy, ktorou sa z Afganistanu či Pakistanu dostávali narkotiká cez Turecko, Bulharsko a krajiny bývalej Juhoslávie do západnej Európy. Jedna kľúčových trás vedie cez Maďarsko, Slovensko a Česko.
K Európe ich dopravujú Turci, podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy ich potom preberajú najmä albánske skupiny - kosovské, macedónske či priamo z Albánska. Aj transfer cez územie Slovenska sprostredkúvajú podľa centra práve tieto skupiny, ktoré majú mať kontrolu aj nad väčšinou tunajšieho „maloobchodu“ s heroínom.
Časť zdrojov z tejto činnosti putovala aj na podporu albánskeho terorizmu či vojnových operácií v prospech Albáncov v Kosove či Macedónsku, ale aj na podporu islamistov v Európe. Turecko albánsko - spojenectvo sa prenáša aj do personálneho zloženia jednotlivých klanov.